Do Žiliny prichádzame v pondelok popoludní spolu s Dušanom Mitanom. Na ulici pred Artforom stojí malé pódium, v kníhkupectve vonia varené víno, dídžej púšťa príjemnú muziku. Listujeme knihami, stretávame sa, debatujeme.

Napriek vysokej uhorkovitosti tejto sezóny na mňa doľahlo veľa práce, takže sedím celé dni pri stole a píšem čierne guľôčky. Som tu sám, bude to taký opustený opus. Z domu vychádzam len na futbal a kúpiť si praclíkový croissant, lebo inak mi všetko a kedykoľvek donesú. V kuchynskej zásuvke mám hrubý herbár pestrofarebných jedálnych listov akejkoľvek proveniencie, stoicky čakajúcich na svoju príležitosť, pretože už tušia, že to zase vyhrajú Japonci s chladenými rezancami Hiyashi Chuka v sójovo-octovej omáčke so sušenými paradajkami, vajíčkom, jablkom, uhorkou, horčicou, morskými riasami, zázvorom, cibuľkou a sezamovými semiačkami. A nakladaný bambus. Totemo oishikatta de su.

Ach, ten New Yorker, zase rozkolísal americké literárne vody. Aby ste rozumeli: mať na stránkach tohto týždenníka poviedku alebo úryvok z románu neznamená len istý začiatok úspešnej spisovateľsko-publikačnej kariéry, je to omnoho viac, je to IT, čiže ONO. „Ono je,“ ako hovorieval môj dedo.

Nezrúcali sme hierarchiu svetového futbalu, zatriasli sme však prognózami. Ako najväčší európsky outsider sme vyprevadili na cestu domov majstrov sveta, skončili sme v rovnakom kole ako Anglicko a Portugalsko. V Južnej Afrike sme zanechali sympatickú stopu, vďaka ktorej sa o nás aspoň na chvíľu hovorilo - a o to ide.

Oslavujem jubileum. Mama má 50-tku, ja sedím na lavičke pri bazéne, ktorý patrí vile, v záhrade na túto počesť prenajatej. Okolo behá malý biely psík Zoro a nič nechápe. Na bare sa drví ľad na mojito, na grile sa griluje mäso, z píp tečie pivo, na stole je prasa, teda, iba jeho časť, a ľudia sa pripekajú na silnom južanskom slnku.

Exit Through The Gift Shop je film z viacerých dôvodov kuriózny. Pôvodne mal byť o Banksym a ďalších, medzičasom už etablovaných street umelcoch a nakoniec je Banksyho filmom („A Banksy movie“ stojí v podtitulku) o bláznovi, ktorý napriek tomu, že má videokameru, nie je kameraman, a napriek tomu, že predáva umelecké diela za desaťtisíce dolárov, nie je umelec.

Umelec a inštitúcia k sebe nikdy veľmi nepasovali. Umenie vždy stojí v opozícii k oficiálnemu, vyskakuje, breše a hryzie ho do lýtka či do krku.

Presne pred rokom obvinila polícia františkánskych mníchov, že zneužívali deti. Krátko na to niektorí novinári odhalili, že celé obvinenie stojí na vode. Po mesiacoch to priznala aj Kaliňákova polícia. Ako sa dnes žije františkánom s týmto bremenom?

Aké novinové články si ľudia najčastejšie navzájom posielajú e-mailom? Ak si myslíte, rovnako, ako si to myslia mnohí odborníci na to, čo noviny predáva, že vedú témy ako sex, klebety, násilie a strach, tak ste na omyle.

Wir fahr'n, fahr'n, fahr'n auf der Autobahn... Radio-activity is in the air for you and me... We are the Robots. Trans Europe Express... Music non-stop, Techno-pop... Kohlen-hydrat, protein, A, B, C, D, Vitamin... Kapela, ktorá robí hudbu, čo sa na nič nepodobá. Kapela, ktorá mnohých ovplynila, no nikto sa ju neodvážil napodobniť. Kapela, ktorá spojila technológiu s romantikou. Kraftwerk.