Americká publicistka Anne Appelbaum, ktorej analýzy kremeľských stratégií v rámci súčasnej Európy patria medzi najzaujímavejšie čítanie, navštívila Prahu so svojou najnovšou knihou Železná opona. Pri tej príležitosti poskytla médiám niekoľko rozhovorov. Pre Echo 24 okrem iného povedala: „Pýtajte sa teda, ako môže Rusko získavať vplyv u vás. Nie podporou nejakých otvorene proruských hlasov, to ani pre nich nie je zaujímavé, ale podporou protieurópskych skupín.“ Zhodou okolností mi práve v tom čase kamarát poslal skvost od Sergeja Chelemendika.

Známy český komentátor Jan Macháček prestúpil od februára zo servera Respekt.cz do Lidových novín. Ešte predvlani o tomto čase by to zaujímalo len iných novinárov. V premenenom svete českých médií je to však prestup „od Bakalu k Babišovi“.

Milí priatelila. Slnko, to je super hviezda. Zo všetkých hviezd je mi práve slnko najsympatickejšie. Pláva si po oblohe bez ohľadu na všetko. Ráno vychádza, večer zapadá. Párkrát ma však dožralo. Kúpil som paradajkové planty. Nepredvídavo som ich zasadil vedľa tatovho vinohradu. Pár dní som nemal čas ich chrániť a slnko ich spálilo. Vtedy som naň nakričal, či si myslí, že sú to púštne planty od beduínov! Slnko sa vyškieralo a pálilo ďalej, ako by sa nechumelilo. Radšej som sa skryl pod dub.

Sú mladí, sympatickí, šikovní, celý život pred sebou, len to vyzerá, že bude podstatne kratší, akoby si priali. Lyrická kráska, mrcha roztlieskavačka, holohlavý detský rakovinový veterán, cool Afroameričan, chlapec v kóme a hispánsky mladík vnútiaci sa do starostlivosti špičkového onkológa priamočiarou lsťou majú len relatívne málo času na to, aby pochopili, o čom život skutočne je. Klišé? Donebavolajúce, citlivejší kritik už si viaže mašľu. Ak je navyše vševediacim rozprávačom seriálu z nemocničného prostredia chlapec v kóme, aj menej ostrieľaný televízny divák môže očakávať poriadne hranie na city a emocionálne vydieranie.

Michail Chodorkovský považuje situáciu v Rusku za porovnateľnú s predrevolučným obdobím, porozprával o tom americkému novinárovi Charlyemu Rossovi. Takzvaní „proputinskí“ analytici ako vždy do omrzenia opakujú, že o revolúcii nechyrovať. Mzdy sa vyplácajú, ukrajinská vojna sa skončila akým-takým prímerím, Putin má okolo 90-percentnú podporu, opozícia buď sedí v domácom väzení, alebo sa voľne pohybuje...

Fotka z minulého storočia, čím staršia, tým väčší lesk, na nej slávna lokálna pamiatka, pod ňou košatá diskusia o nevkusnom nákupnom centre či inej opache, ktorú namiesto pôvodnej budovy postavili zlí developeri.

Slovo je nebezpečná zbraň. Najmä, keď ho používajú tí, čo si to neuvedomujú, nevedia si predstaviť dôsledky, nepoznajú jeho skutočný význam. V čase mieru nesprávne použité slová pripravujú ľudí na konflikt. V čase konfliktu ženú ľudí do zabíjania. Na tomto vzťahu k slovu spočívajú piliere staronového druhu umenia – propagandy. Názorným príkladom je vojnový konflikt na Ukrajine ako materiál a hlavný zdroj inšpirácie. Všetci, čo sa na ňom nejako podieľajú, sa pretekajú v čo najväčšom majstrovstve v tejto oblasti.

Patrí k najvyhľadávanejším zjavom na súčasnej medzinárodnej opernej i koncertnej scéne. Rád sa však vracia domov na Slovensko, kde v závere uplynulej sezóny nahral a na prezentácii spojenej s koncertom uviedol svoje prvé profilové CD s piesňami Mikuláša Schneidra Trnavského. Tenorista Pavol Bršlík.

Tá správička zanikla v toku každodenných udalostí. Je zdanlivo zanedbateľná, ale aj tak ma zarazila. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila sankciu za vysielanie príspevku Filipa Domovca v Rádiožurnále zo dňa 10. februára 2014 o niektorých nositeľoch štátnych vyznamenaní za čias prezidenta Gašparoviča. Rada usúdila, že „obsah príspevku porušil zákon, keďže sa nedržal požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov a oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru“. Sankciou má byť odvysielanie oznamu o porušení zákona tri dni po sebe pred tou istou reláciou. Toľko strohá správa.

Leto, ktoré ani nebolo, sa skončilo. V jednom z mála slnečných predpoludní, pred pár týždňami, som vo výklade Artfora videl, že znovu vydali Stefana Zweiga Svet včerajška. Rád sa pozerám do toho výkladu, keď idem okolo, aj keď musím podotknúť, že boli časy, keď si dievčatá dali viac záležať. Nikdo nevedel tak s láskou odstrihnúť hlavu spisovateľom ako oni. Coelhova hlava, gúľajúca sa výkladom, ma vždy naplnila radosťou a zadosťučinením. Ale to, ako všetko, je už minulosť. Úbohý Zweig, krásna kniha.