Minulý týždeň bola udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2011. Porota udelila cenu Monogramistovi T. D., výtvarníkovi Deziderovi Tóthovi za knihu Nie som autor, som metafora. Prinášame jeho „tatarkovskú reč“, ktorá odznela po prebratí ceny.

Často sa stretávam s otázkami typu: Do čoho sa dnes oplatí investovať? Čo sa oplatí kúpiť? Na akej investícii sa dá dobre zarobiť? Správne investovanie je však až tretia najdôležitejšia vec, ktorú človek potrebuje zvládnuť.

Když je premiér Petr Nečas opravdu v úzkých, začne se vyjadřovat pojmy z oboru nukleární fyziky, kterou vystudoval. Na rozbití Věcí veřejných Karolínou Peake a její následnou snahu vytvořit „platformu“, jež by podpořila vládu, tak nejprve reagoval slovy, že od ní bude požadovat vytvoření poslaneckého klubu o nejméně deseti členech, protože nebude spolupracovat s jakýmisi volnými radikály.

Sú v živote veci, ktoré svojou ľahkosťou ten život odľahčia. Život ťažký a miestami trpký. Kráčala som ulicou, zamyslená, vážna, a veľmi zaujatá svojimi problémami. Vtom som zbadala pred sebou jeden z tisícov identických taxíkov – Maruti Suzuki, najčastejšie biely, niekedy červený. V jeho útrobách bola natlačená nepálska rodinka a v kufri bola...koza. Živá koza. Pozerala sa na mňa cez zadné okienko. Musela som sa pousmiať. Jej krikľavozelené oči sa do mňa zabárali – isto išla na bitúnok.

Majstrovstvá Európy vo futbale sa skončili a začalo sa účtovanie. Všetky prieskumy verejnej mienky ešte pred začiatkom Euro 2012 ukazovali, že ľudia sú z tejto udalosti rozčarovaní. Vláda hovorila, že organizácia majstrovstiev bude pre štát znamenať modernizáciu a civilizačný skok. Dnes vieme, že nič z toho nevyšlo. Občianska platforma sľúbila, že sa postaví 4200 kilometrov diaľnic a ciest. Podarilo sa však iba 600 kilometrov a časť z nich bude po majstrovstvách ešte uzatvorená, aby sa dokončili. Jediná vec, ktorú sa podarilo splniť na 100 percent, je postavenie štyroch nových štadiónov. Diskusia o tom, ako využiť národný štadión vo Varšave, ktorého prevádzka stojí ročne 7 miliónov eur, však pokračuje.

Rozhnevaní vtáci dobýjajú svet. Ak by šlo o spontánne antifeministické macho hnutie zarastených alfa samcov, dalo by sa to pochopiť, lenže nejde. Rozhnevaní vtáci, Angry Birds, sú iba extrémne otravnou casual videohrou, ktorá sa vymkla spod kontroly a stáva sa neprehliadnuteľným popkultúrnym fenoménom. Alebo radšej komoditou, vecou na predaj, to bude azda presnejšie, fenomén by predsa len mal znamenať čosi iné.

Správa, že 10 ministrov zahraničných vecí už konštruuje návrh budúcej Európy, vyvolala dvojakú reakciu – tichý súhlas euronadšencov a odovzdanosť ostatných. Ide pritom o revolúciu.

Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Na poslednom EÚ summite sa minulý týždeň nedohodlo nič. Teda, nič konkrétne. Zdá sa, že bez akútnej hrozby kolapsu sa veci v Európe dopredu nepohnú.