Novinári sa majú, pokiaľ je to možné, vyhýbať článkom typu „on povedal / ona povedala“. Lenže teraz to možné nie je. Lebo udalosťou týždňa v Česku boli slová. Začalo sa to nešikovným výrokom ministerky spravodlivosti Heleny Válkovej. Profesorka trestného práva, ktorú do vysokej politiky vystrelil Andrej Babiš, poskytla svoj ​​prvý veľký rozhovor. Na konci sa sama rozhovorila o svojom česko-nemeckom pôvode a redaktor sa jej spýtal na povojnový odsun. Válková ho vníma ako pomstu, pričom „ono sa toho Čechom v protektoráte zase až tak veľa nestalo“.

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.

Vlastne chcem rozprávať len o tých nohaviciach. A preto som nútený naznačiť niečo o odcudzení medzi Veľkou Britániou a zvyškom EÚ.

Vysokou rýchlosťou unikám preč zo zamrznutého New Yorku a po pár hodinách nepohodlného spánku sa ocitám v raji. Slnko sfarbuje moju pokožku dohneda, lebo vysoké palmy sú príliš vysoké, aby mi poskytli tieň. Vlhký vzduch zjavne neprospieva účesu. Miestni ma vítajú s úprimným a širokým úsmevom v znamení Aloha, čo je najpoužívanejšie slovo na Havaji. Znamená pozdrav a takisto lásku i rešpekt.

Ako sa mení Kuba a ako každý z nás? Veľmi málo a zároveň tak veľmi. V mojom malom živote sa všetko pohlo bezprecedentným spôsobom. V živote národa je to sotva niečo viac než zachvenie. Január 2013 začal s imigračnou a cestovnou reformou. V ďalších mesiacoch sme si veľakrát povedali „dovidenia“, ale teraz bez pocitu, že už niet návratu, ako to bývalo predtým, už to nebol odchod do celoživotného exilu. Ale je pravda, že mená v telefónnom zozname škrtáme naďalej, rýchlosť, akou sa to deje, je hrozivá. Pocit, že sme „ostrovom na úteku“ ešte vzrástol, tentoraz už v súlade so zákonom, ktorý to umožňuje.

Astronauti sú zajedno: nič nevonia tak, ako vesmír. Keď už však majú tú kozmickú vôňu pripodobniť k niečomu pozemskému, vzdialene im pripomína automobilové preteky.

Milí priatelia, celoživotne sa vyhýbam tematickým príspevkom. Naivne si myslím, že budem nadčasový a moje postrehy pretrvajú. Napriek tomu ma niekedy atmosféra výročí či sviatkov prikvačí a ja neodolám. Tak dnes píšem článok o vianočných darčekoch. Neviete si ani predstaviť, koľko nezmyslov som už nakúpil svojim blížnym. Dokonca som aj nejaké veci vyrobil.

Keď chce antropológ zmerať výšku určitej vzorky ľudskej populácie len pomocou dotazníkov, má to ťažké. Nadpriemerne vysokí ľudia majú tendenciu svoju výšku znižovať a tí malí si väčšinou radi nejaký ten centimeter pridajú.

Keď som prišla z pôrodnice domov, chvíľu som sa pozerala na pákovú batériu nad drezom v kuchyni a rozmýšľala, ktorým smerom tečie studená a ktorým teplá voda. Prázdno. Moja sestra tvrdí, že pôrod je osvietenie. A to som mala pôrod, ktorý môžem považovať za životný zážitok! Tak ako iní investujú do exkluzívnej dovolenky v neznámom, krásnom svete, my sme investovali do pôrodu v neznámom, krásnom, rakúskom zdravotníctve. Pôvodne som túžila rodiť do vody, a to sa dalo v Hainburgu, v nemocnici, ktorá je od nášho petržalského bytu vzdialená pár minút autom, bez problémov.

S Jozefom Bžochom sa poznám odjakživa. Aspoň mám taký pocit. Ale určite od čias, keď som ešte ako decko chodil do Bratislavy na prázdniny k tete. Jožko bol spolužiakom môjho otca na fakulte, a tak som ho bral trochu ako rodinu. Mám ho rád ako človeka oddaného knihám, literatúre.