Bolo to tak: 4. júla 1944 sa narodil a 12. mája 2004 zomrel. Básnik a priateľ Iwan Laučík.

Naj, naj, naj!

Na kraji Lýbijskej púšte, západne od Cairo-Alexandria Desert Road je oáza Amphora. Pred dvoma rokmi som tam strávil Veľký piatok.

Cestujúci, ktorí prechádzajú autobusovou stanicou Mlynské Nivy, majú zvláštnu príležitosť: zakúpiť si knihu v Knihomate.

Moja dcéra doniesla domov zo školy učebnice. Je piatačka, takže druhý reformný ročník. Podľa plánov ministerstva by už v tomto prípade nemal byť s novými učebnicami žiadny problém, meškať majú najmä nové učebnice pre prvý reformný ročník, teda pre tohtoročných druhákov a šiestakov.Tak poďme na to, ako situácia vyzera v reálnom živote.

Otázka, či majú elektromobily budúcnosť, je už zodpovedaná. V skladoch jasne vyhrávajú elektricky poháňané vozíky Jungheinrinch. Nielen nad spaľovacími verziami, ale aj nad konkurenciou.

Cameron – vrah utečencov? Siedmeho mája pôjdu Briti k voľbám a ešte stále nie je jasné, aká vláda z ich vôle vznikne. Jasnú prevahu v prieskumoch nemá ani jedna z hlavných strán a obidve, konzervatívci aj labouristi, sa najväčšmi obávajú svojho nevyspytateľného populistického súpera – strany UKIP Nigela Farragea. Aj preto je kampaň čoraz ostrejšia.

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.