Nie je to veľké, dymí to a považuje sa to za súčasť samostatnej kultúry. Nie tej našej, ale pomaly sa udomácňuje aj u nás. A to aj napriek tomu, že názory na túto vec sú rôzne, často kontroverzné. Vodná fajka.

Škoda, že z fínskej kultúry do nášho mainstreamu prenikajú len fragmenty. Kaurismäkiho filmy Leningradskí kovboji, Mikael Niemi, aj keď to je vlastne Švéd, hoci zo švédsko-fínskeho pomedzia, a samozrejme režisér Timo Vuorensola, autor bizarne nádhernej sci-fi komédie Iron Sky – o nacistoch útočiacich na zem z odvrátenej strany Mesiaca a fínskeho Star Treku (Star Wreck – In the Pirkinning). Nádherné fínske veci, ale je to málo.

Bez určitých vecí si už nevieme každodenný život ani predstaviť. Nie, nejde o životne nevyhnutné záležitosti, skôr o tie okolím vynútené. Každý, či chce, či nie, potrebuje byť klientom banky. Zamestnanci sa prispôsobili zamestnávateľom, ktorým je jednoduchšie zadávať prevodné príkazy, než po všetkých stránkach zabezpečovať hotovosť na výplaty. A podniky či podnikatelia sa postupne prispôsobujú nariadeniam štátu, ktorý chce lepším prehľadom v toku financií podnikateľskej obce obmedziť daňové úniky. Ak už má byť účet v banke nutné zlo, je lepšie si vybrať to najmenšie.

Dvadsať rokov v dejinách spoločnosti môže človeku pripadať ako doba krátka či dlhá – podľa letory, veku či životných skúseností. V každom prípade je to však čas, ktorý má pre nás osobitý cveng. Dvadsať rokov trvala prvá republika, dvakrát po dvadsať rokov s krátkym vydýchnutím v roku 1968 tu vládla jedna strana. Dvadsať rokov existuje Slovenská republika. Dvadsať rokov bol Dominik Tatarka takmer úplne vytlačený z verejného priestoru.

Polmiliardová krádež kryptomeny. Smrť riaditeľky burzy. A odhalenie tajomnej, päť rokov ukrývanej identity otca Bitcoinu. Fanúšikovia virtuálnej meny majú opäť o čom rozprávať. Skutočnú pravdu však pozná málokto.

Aby napĺňali ústne svedectvá žáner oral history, budem aj ja uvádzať jednotlivých autorov osobne, subjektívne. S Danielou Kapitáňovou sa nepoznám dlho. Hoci nás delí iba jeden rok narodenia, keď ona vstúpila do literatúry (2000), ja som už takmer končil. (Úškrn.)

Hoci sa Carmen (van Walraven-de Rue), Marta (Walraven) a Tamara (Vicenová) už z princípu nikdy nemôžu stretnúť, sledovať ich rozhovor by bolo nesmierne zaujímavé. Sú totiž tou istou osobou. Dcérou mafiána, vdovou po mafiánovi, mafiánkou z donútenia, popritom milujúcou zodpovednou matkou, ktorá sa stala obeťou veľmi nešťastných okolností.

Kubánskej blogerke Yoani Sánchez, ktorej stĺpčeky uverejňujeme v .klube, sa vďaka OZ Človek ohrození konečne podarilo osobne zavítať do našej redakcie. O politike sme sa s ňou rozprávali už v marci v Prahe, tak sme teraz prevetrali jej cnosti a neresti. Siete virtudes y vicios.

Hoci sa to nezdá, Putinov pohľad sa mení. Z muža s nesmelým chlapčenským pohľadom, akým bol, keď sa stal prezidentom, sa stal mocný hypnotizér. Pomaly prichádza aj o to.