Bol prezidentom policajného zboru, a preto vie o bezpečnosti Slovenska veľmi veľa. Dnes sa obáva, že sa sami vydávame do rúk zločinu a agresora. Štefan Hamran.

„Nevnímam to ako politický film. Ale tie paralely s dneškom vidím. A čím viac ich vidím, o to je to strašidelnejšie,“ hovorí Jiří Mádl. Známy herec natočil česko-slovenský film roka. A hoci je o Pražskej jari, na Slovensku sú Vlny aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.

Ak pukance nezaradia k základným potravinám, návšteva kina nám zase zdražie. Nevadí, aj tak je to len pre nás bohatých. K tomu len toľko, že vláda pripomína capkov záhradníkov (prípadne kozičky, v rámci zachovania rodovej rovnosti).

Ľudský hlas je vlastne jednohlasý hudobný nástroj.

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Niektoré systémy vlády sú tým nestabilnejšie, čím viac navonok vyzerajú ako monolity. Ale neznamená to, že sú menej nebezpečné.

Tri a pol hodiny jazdy vlakom z Bratislavy leží jedno z najkrajších miest na svete. Narodil sa v ňom Wolfgang Amadeus Mozart, zomrel Paracelsus, Hitler tu prijímal Tisa, každoročne sa tu koná asi najvýznamnejší festival klasickej hudby Salzburské hudobné slávnosti, obklopujú ho vysoké kopce s krásnou prírodou a potoky tu majú tyrkysovú farbu vody. Vitajte v Salzburgu, ktorý je od roku 1996 zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Nedávno uplynulo okrúhlych 80 rokov od posledného pokusu o atentát na Hitlera. Nakrútený o tom bol aj výborný film Valkýra s Tomom Cruisom. Dopredu viete, ako to dopadne, napriek tomu ste neustále v napätí a držíte atentátnikovi palce.

Zdá sa, že september praje výtvarníkom. Aspoň v Bratislave. Za posledné dva týždne som zaregistroval nebývalé množstvo vernisáží. Na prvý pohľad sa zdá, že to nemá s hudbou nič spoločné, ale to je omyl.