Belgicko si človek spája so všeličím. S belgickými pralinkami, podivnými belgickými pivami, belgickými hranolčekmi, rozpadajúcou sa a stále ešte nerozpadnutou krajinou, ktorá, zdá sa, nepotrebuje asi vôbec žiadnu vládu, s Bruselom, hlavným mestom úniovej Európy i Severoatlantickej aliancie, Bruselským expom, ktoré bolo prvým momentom, kde sa generácia mojich rodičom po strašnom prvom desaťročí komunizmu mohla aspoň trochu slobodnejšie nadýchnuť, s čiernymi mušľami varenými v rôznych nálevoch a exkluzívnymi biftekmi z belgických býčkov. Áno, s tým všetkým si človek Belgicko spojí.

Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Nedávno sa na DVD objavil starý dokumentárny filmYear Punk Broke. Vznikol počas turné americkej kapely Sonic Youth po Amerike a Európe, ale hlavnou hviezdou je tam blonďavý chalan, na ktorého sa dnes upiera najväčšia pozornosť.

Frapé, uzo, štrajky, neprimerané príjmy, nezodpovedný život na dlh. Stereotypný pohľad na Grékov nie je príliš lichotivý. Vieme pomerne presne, aké reakcie vyvoláva najproblematickejší člen eurozóny vo zvyšku Európy. Čo si však o svojej krajine v bankrote myslia samotní Gréci?

To, čo je v jeho knihách intelektuálne, nie je pre každého čitateľa dôležité. Jeho román Meno ruže zhltli milióny ľudí, ktorí hľadali a našli „len“ vraždy mníchov, zakázanú lásku a záhadu starých rukopisov. Ale bolo by chybou vyhlasovať Eca za akéhosi predchodcu Dana Browna.

Internet zničil tradíciu klasických bootlegových nahrávok.

Traja známi hollywoodskí režiséri a producenti nakrútili dokumenty o známych hudobníkoch. Nie preto, že by na tom záležala ich kariéra, ale najmä kvôli tomu, že sú v prvom rade veľkí fanúšikovia. 


Čo sa stane s telom po smrti? Vedci z Antropologického ústavu univerzity v Tennessee vedia celkom presne, ako vyzerá mŕtvola po dni, týždni, ale aj mesiacoch rozkladu. Ich výskum nie je samoúčelný, ocenia ho kriminalisti i ďalší odborníci na smrť.

Vítam ženy v politike. Je to super. Vnášajú do nej taký ľudský prístup, nie sú samoľúbe ako my, muži, nemajú furt chuť bojovať, a to ani na futbalovom ihrisku.