Sedemnásteho novembra rekapitulujeme. Tak rekapitulujme. Zlatá éra slovenského popu vyzerala takto: všetci, ktorí chceli hrať, museli mať zriaďovateľa, podnik, kultúrne stredisko, nejaký výbor SZM a podobne. Ak chceli koncertovať, museli mať prehrávky, kde ich tvorbu posudzovala komisia múdrych súdruhov. Texty museli byť schválené, nielen raz, ale pred každým koncertom, zriaďovateľ posielal texty na príslušný výbor komunistickej strany, kde boli texty posudzované a organizátor dostával povolenie so zoznamom, čo sa môže a čo nemôže hrať.

Hlavnou hviezdou minulotýždňového odovzdávania Grammy bola Adele, ale fanúšikov alternatívnej hudby potešilo, že americký pesničkár Bon Iver si z večera odniesol dve ceny.

Koho chcú bohovia zničiť, toho najskôr pripravia o zdravý rozum. Tak znela moja reakcia na výsledok stretnutia Rady Európskej únie, ktoré sa konalo predminulý týždeň. Mnohí venovali pozornosť – pochopiteľne – rozhodnutiu britského premiéra Davida Camerona vetovať novú zmluvu. Ale správanie Veľkej Británie odviedlo pozornosť od zlyhania lídrov eurozóny vynájsť dôveryhodný liek na choroby menovej únie. Namiesto tohto lieku teraz navrhujú pritvrdzovanie prístupu k tým, čo sa odchýlia od fiškálnej disciplíny. Znie to celkom fajn. No nebude to fungovať.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Priebeh antigorilích protestov je ako z učebnice facebookových hnutí. Vyznačuje ich schopnosť akcie pri veľkom protestnom potenciáli, rýchlosť, s akou dospejú do vrcholného bodu a rovnako rýchle odznenie. Sen o novej revolúcii bol falošný. November 1989 sa postavil proti násiliu komunistickej moci a za základné ľudské slobody. Radikalizácia antigorilieho protestu by znamenala likvidovanie práve tohto sveta ľudských slobôd.

Keby bol ešte pred rokom Hein Tent Bo na verejnosti nosil toto tričko s tvárou Aung San Su Ťij, alebo keby bol dovysoka dvíhal ten šál s nápisom Milujem demokraciu, asi by bol za svoju statočnosť zaplatil rýchlou cestou do niektorej z neslávne preslávených barmských väzníc.

Svet je zábavné miesto. Napríklad takí rozhnevaní bojovníci proti kapitalizmu, ktorí sú takí odvážni, že chodia v maskách, nedávno zablokovali stránku ministerstva spravodlivosti USA, lebo to si dovolilo zasiahnuť proti niekomu, kto zarába milióny dolárov na obchode s kradnutými vecami. Tomu sa hovorí pokrok – v mene boja proti bohatým sa bojuje za bohatých, ktorí nevytvárajú nič, len zarábajú na tom, že predávaju to, čo im nikdy nepatrilo.

Rok 2012 má velkou šanci ocitnout se v dějinách po boku jiných zlomových let modernity, jako byly naposledy roky 1968 a 1989.

Iowa je štát, ktorý začína každé americké prezidentské primárky. Tu sa ukáže prvý víťaz tohto dlhodobého volebného procesu, na konci ktorého je nominačný zjazd, kde strana vyberie svojho kandidáta do boja o Biely dom. Prvým víťazom v roku 2012 je Mitt Romney.

Písal sa rok 1999, ja som práve dovŕšil 16 rokov a môj kamarát mi doručil na kazete nahratý album Definitely Maybe britskej kapely Oasis. Niežeby som dovtedy Oasis nepoznal, ale akosi som ich prehliadal, keďže som si v tom obdobi „zjížděl“ skôr americký hip-hop.