Na terase rodinného hotýlku u Durbanu s výhledem na Indický oceán sedí nesourodá skupina třicátníků. Každý přijel z jiné části světa, znají se jen krátce, každý má jinou práci, ale dvě věci je spojují. Do Jihoafrické republiky přijeli fandit Slovensku a nikdo z nich se nechce na rodnou hroudu vrátit.

Keď sa v areáli pri Buloňskom lesíku ozve „égalité“, neznamená to smer Bastila, ale rozhodcovo oznámenie skóre – zhoda. „Obscurité“ v našom prenesenom ponímaní zažijete ráno cestou z podzemia pri slalome pomedzi priekupníkov so vstupenkami, večer pre tú tmu prerušujú nedohrané zápasy. Stáva sa to najmä po „pluie“, teda keď predtým pľuje dážď.

Emil, jako? Jako vždy? Počúvaj, (to je divné, že „počúvaj“, keď ti píšem, že?) ale nevadí, nebudem predsa písať, že „čítaj“. Takže počúvaj Emil, u nás v starobinci je jeden rozumbrada, ktorý všetko vie a dosť ma tým serie, a ten mi povedal, že „jako“ neni správne po slovensky.

Nevidel by som zápas s Dánskom ako výbuch. Po prvých troch zápasoch zavládla u nás taká malá eufória, ale zabudli sme, že sú to stále mladí chlapci, ktorí zbierajú skúsenosti.

O úniku mozgov – čiže o odchádzaní vzdelaných mladých ľudí do zahraničia – sa u nás hovorí často a oprávnene. A hoci je každému jasné, že na budúcnosti tejto krajiny sa to prejaví značne negatívne, pre návrat mladých úspešných vedcov robíme žalostne málo. Niektorí sa však napriek tomu vracajú. Prečo to robia?

Hlava SR nepodpísala zákon na podporu vlastenectva, hoci s jeho obsahom bezvýhradne súhlasí – tá absurdná veta dokonale opisuje stav verejnej diskusie u nás.

Július Satinský už získal slovenskú nesmrteľnosť ako jedno písmenko z dvojice L + S. Dnes si ho však všimneme mimo tohto legendárneho fenoménu, ako spisovateľa, fabulátora, epika, rozprávača, literáta.

Strach verejnosti je dobrým dôvodom na to, aby politici mohli konať. Je však obava más z niečoho alebo niekoho vždy opodstatnená? Darí sa slobodnej spoločnosti identifikovať naozaj závažné hrozby a tie nemožné zhrnúť pod stôl? A vôbec: vzniká dopyt verejnosti po preventívnom opatrení vlády priamo u nej, alebo naopak u niekoho, kto verejnosť presvedčí, že taká „hrozba“ naozaj existuje?

Naša politická scéna je už roky čitateľná. Polovica národa chce, aby sa o ňu niekto postaral. Najlepšie štát, lebo osobná zodpovednosť u nás nie je príliš obľúbené tričko.

O tom, že šport má pozitívny vplyv na zdravie, pochybuje málokto. Ale o niektorých jeho zdravotných účinkoch sa dozvedáme až teraz. Výskumné štúdie ukazujú, že šport môže byť u onkologických pacientov rovnako dôležitý ako lieky proti rakovine.