V týchto dňoch sa o Rusku a Rusoch nedočítate veľa pozitívneho. Ale nezaškodí ísť občas proti prúdu, najmä ak je na to dobrý dôvod. A tým dôvodom je jedno okrúhle jubileum: Dňa 4. apríla by sa dožil 90 rokov jeden z najväčších režisérov filmových dejín – Andrej Tarkovskij.

Oscary sú za nami a hoci sú vždy politické, neomylne riešili svoje tradičné témy identít či práv menšín a nejakú vojnu si nevšimli. Tú pripomenuli len privilegovaní bieli muži Anthony Hopkins či F.F. Coppola. Vitajte v Hollywoode.

Obdiv je (aj pre filmových tvorcov) dôležitý. Okrem príjemného pocitu utvrdzuje, že daná aktivita má zmysel. Problém nastáva, ak obdivovaný/á robí zlé veci a má vplyv. Našťastie, tu sme vo svete filmu a tento týždeň je naozaj čo obdivovať.

Byť či nebyť. V čase, keď je táto hamletovská otázka bytostne prítomná na Ukrajine, sa môže zdať až nepatričné zaoberať sa takými vecami, ako sú filmy. Práve vojna či pandémia dokážu pripomenúť, ako môžu byť niektoré samozrejmosti vzácne.

V kinách sa objavil nový Macko Puf. Tejto milej postavičke úplne preplo a stalo sa z nej vraždiace monštrum. Ale nech už stvára čokoľvek, u nás ho bude stále polovica ľudí z nejakého dôvodu považovať za mierumilovného medvedíka.

Všetci hovoria o spájaní a pritom to vyzerá ako delenie. Pozor, to nie je neschopnosť, ale dobre premyslená stratégia, inšpirovaná filmom Vratné lahve. Heslo hlavnej postavy znelo: „Aby mohlo být vítání, musí být napřed loučení.“

Extrémne premeny je relácia, kde sa ľudia snažia zmeniť svoj zovňajšok. Hlavná postava filmu Veľryba by bola ideálnym kandidátom. Je totiž extrémne zaoblený. U nás premenu absolvoval aj jeden hranatý. Zmenil sa na extrém.

Podsvetie sa občas vo filmoch ukazuje v značne romantizovanej podobe, s dôrazom na česť či vernosť. Ale nesmieme si ho idealizovať, nie všade ho riadi sociálna demokracia. Tejto štylizácii čelíme aj pri sledovaní nového Johna Wicka.

Novodobé slovenské dejiny sa vyznačujú pravidelným striedaním dvoch prvkov – prvku očakávania a prvku sklamania. Typická frustračná kompozícia. Do tohto scenára zapadá aj vývoj za posledných päť rokov od jednej chladnokrvnej vraždy.

.týždeň vo filme alebo aj filmy máme v malíčku, je relácia o filmoch, ktorá predbieha dobu. V čase, keď všetko plynie čoraz rýchlejšie, Vianoce sú čoraz častejšie, sú včerajšie novinky dnes už dávno zabudnuté. Máme spomaliť a venovať sa nadčasovým veciam? Naopak! My ešte zrýchlime a budeme sa zhovárať o filmoch, ktorých čas ešte len príde. Prvý diel aj so špeciálnym hosťom: Štefanom Hríbom.