To, že aj tretie predčasné voľby na Slovensku prehrali sily, ktoré ich zbytočne a hlúpo vyvolali, nie je vôbec prekvapenie. Poučenie však existuje. A katastrofický rozmer porážky ohlasuje, že zďaleka nie je jediné, ktoré musia voči sebe vyvodiť.

Masa vždy chodila na hviezdy, herci vždy boli v prvej línii, priamo na rane, Bardotka, Belmondo, Bohdalka a tak ďalej. Toto fungovalo a funguje najlepšie, o diele to však nič nemusí automaticky vypovedať. Mená skutočných tvorcov nastupujú až potom, najstarší je kult režiséra, ktorý mal a má k hviezdnemu statusu najbližšie. Chaplin, Welles, Bergman, Spielberg.

Vyzerá to na prvý pohľad ako nemé – ale nie je, aspoň nie v zmysle nevypovedajúce. Je to čiernobiele – ale zároveň veľmi farbisté. Pôsobí to ako staré – ale je to celkom nové.

„Utekal som pred tankami, ktoré sa na nás valili. Keď som došiel na križovatku, dve guľky ma zasiahli do nohy a spadol som. Jeden môj priateľ zastal a chcel mi pomôcť. Ostreľovači ho trafili trikrát, z toho raz do hlavy. Zomrel mi v náručí. Volal sa Hasan Matar.“

Keď človek sleduje médiá, musí mať pocit, že príčinou krízy je nadmerné zadlžovanie krajín a „prejedanie budúcnosti“ vládami. Ale to nie je pravda.

Bolo v poriadku, keď novinári kritizovali exministra Galka a jeho VOS za odpočúvanie novinárov. Lenže napriek tomu spoločná deklarácia slovenských denníkov smrdí.

V predošlých .týždňoch sme odštartovali rubriku Nadoraz (Jeff Buckley, Peter Steele), venovanú dôležitým, ale menej známym hudobníkom, ktorí žili príliš intenzívne a zomreli skôr, aby sa dožili požehnaného veku. Teraz predstavujeme britského folkového martýra Nicka Draka.

Nejhorší nemoci nejsou nemoci těla, nýbrž ducha, a nejnebezpečnější z postižených nejsou za zámky blázinců, protože vypadají normálně, ba velmi sympaticky a inteligentně. Většinou dosáhli značného úspěchu v umění nebo v nějakém humanitním oboru a mají osobní kouzlo, umí mluvit a tak na výsluní mediálního zájmu hovoří ex cathedra o morálce, filosofii, náboženství, společnosti, ekonomii a politice, jako by nevěděli, že lidské vědění je omezené.

Pôvodný bubeník Tublatanky a staronový bubeník Slobodnej Európy Ďuro Černý sa dnes živí najmä písaním scenárov a ako dabingový režisér. Tvrdí, že je nezaujímavý človek, lebo všetkých nerestí sa už zbavil a cnosti ho tiež veľmi nebavia.