Keď v januári 2011 vyšla v USA kniha Battle Hymn of the Tiger Mother, ktorú napísala Američanka čínskeho pôvodu Amy Chua, otvorila sa nielen diskusia o tom, ako treba vychovávať deti. Začal sa aj boj dvoch odlišných rodičovských kultúr.

Buseta prudko zabrzdila. Ošumelá figúrka Panny Márie Karmelskej brnkla do zahmleného skla. „V mojej Bogote – každý deň viac ľudí – sa topí v chudobe...“ Dvaja týpkovia v špinavých mikinách hlasno štekajú svoje rýmy do húfu pasažierov.

Keď idete po ulici v južnom Turecku, nevyhnete sa miestnej angličtine, ktorá útočí na všetkých turistov. „Hello, lady, nice fish for you. You like beer?“ Každý obchod, krčma, bar či reštaurácia je ovplyvnená tým, že tu v lete chodia Briti. V miestnom tescu si môžete kúpiť magazíny Hello, OK! či bulvárny Daily mail.

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Tragická kampaň, ktorú vedú rozprášené voje slovenskej pravice, si koleduje o príučku takpovediac na celý život. Zvlášť to, čo predvádza špeciálne  SDKÚ, je akoby donáška nadpolovičnej väčšiny Smeru do domu, takpovediac na striebornom podnose.

Som verný človek. Nikdy som inú stranu ako SDKÚ-DS nevolila. Keď začali vládnuť, dali môjmu manželovi a ďalším 300 000 Slovákom žijúcim v Česku možnosť obnoviť si slovenské občianstvo, ktoré za vlády premiérov Mečiara a Klausa stratili.

V prvom rade by som asi zdôraznil, že voliť by mal ísť každý, komu záleží na krajine, hoci asi väčšina mojich kamarátov je presvedčená, že voliť nepôjde. Myslím, že voľby sú jeden z mála výdobytkov roku ´89 a demokracie, ktoré tu ešte fungujú.

Licenčná rada sa naozaj nahnevala a udelila dvom komerčným televíziám tresty za vysielanie sponzorských odkazov hnutia 99 % – občiansky hlas. Markíza, keďže už mala na konte jedny sankcie za pretláčanie strany ANO, dostala pokutu 100-tisíc eur. TV JOJ, ktorá mala v tomto smere doteraz čistý štít, dostala len upozornenie na porušenie zákona bez pokuty. (Funrádio a jeho reklamy 99-percentných sa budú riešiť v inom konaní.)

Ešte nikdy som nebol na Kaukaze. Prvého Azerbajdžanca v živote som stretol vo Viedni a on ma ohromil tézou, že jeho vlasť Azerbajdžan a moja vlasť Rakúsko sú dvojčatá. Obe krajiny sú naozaj rovnako veľké, obe majú osem miliónov obyvateľov a obe sa označujú za vojensky neutrálne. Azerbajdžan si objednal svoje bankovky u toho istého dizajnéra, ktorý navrhoval euro. Dizajnér je Rakúšan a svojich zadávateľov nesklamal: Azebajdžanci majú teda bankovky bez tváre rovnako ako my.

Ani neviem, kedy mi to napadlo, ale nejako som to vyriešiť musel. Oslavovali sme narodenie prvého vnuka mojej novej priateľky, znie to síce zvláštne, ale oboje platí, a ja som Lídu len tak mimochodom a trochu zo žartu požiadal o ruku. Všetci sme sa zasmiali. Lída povedala áno, ale po niekoľkých týždňoch sa jej jedno z jej detí spýtalo, kdeže má odo mňa prstienok.