Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

„Myslel som si, že sa smejú kuchárovi, a pritom sa smiali mne. A potom som už nikdy nejedol pri kapitánovom stole. To bol koniec mojej kariéry.“ Zaplakal Rimmer. Dal si totiž ohriať gazpacho.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

Takmer sto rokov od slávnej prednášky Maxa Webera, ktorú predniesol v roku 1918 na Mníchovskej univerzite, nás ohrozuje choroba, ktorú pomenoval ako žitie z politiky.

Dramaturgička a prekladateľka Zora Jaurová posledné štyri roky venovala všetko svoj čas projektu Košice 2013. Profesionálne sa venuje kultúre, umeniu, teda veciam, ktoré robia ľudia vo voľnom čase. Po odvolaní z vedenia projektu má zrazu volný čas aj ona.

Mnohí boli presvedčení, že Rakúsko sa po smrti Haidera opäť stane nudnou krajinou zaplnenou eurokonformnými politikmi a poslušne zívajúcimi voličmi. Omyl. Náš juhozápadný sused čoskoro zase šokuje Európu. Už dnes sa dvíha opona. A za ňou stojí Heinz-Christian Strache.

„Oživenie v eurozóne je na dobrej ceste a euro stojí na pevných ekonomických základoch,“ dočítame sa v oficiálnom výstupe posledného bruselského stretnutia predstaviteľov EÚ. O pár riadkov nižšie sa opisujú opatrenia, ktoré predstavujú de facto bankrot Grécka.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Keď bude chcieť niekto o sto rokov opísať súčasnosť, celkom iste ho zajmú rituály sebaponižovania a sebakritiky. Ak chcú zostať v hlavnom prúde, nevystavovať sa všeobecnému poníženiu, politici, duchovní aj intelektuáli musia verejne vzdať hold dominantným dogmám.

Kedy ste naposledy medzi účtami, úradnými obsielkami a haldou reklamných letákov vylovili v poštovej schránke skutočnú pohľadnicu, pozorne vyberanú a láskyplne napísanú niekým milým? A kedy ste takú naposledy sami odoslali?