Peter Zajac kritizuje môj návrh na vyskúšanie veľkej koalície. Odpoviem trochu zoširoka, ale musím pripomenúť, že s veľkou a historickou koalíciou začal niekto iný.

Pridané rady stoličiek v predsálí bratislavského Primaciálneho paláca dávali tušiť zvýšený záujem publika. Bruno Walter Symphony Orchestra, zostavený z vybraných mladých hudobníkov medzinárodnej proveniencie so sídlom v hlavnom meste Slovenska pod vedením Jacka Martina Händlera, toto očakávanie rozhodne nesklamal.

„To je tá ružová knižočka, ty môj zelený žabiačik?“ pýtal sa voľakedy vo vtipe šofér esenbáka, čo ho zastavil na ceste a chcel vidieť vodičský preukaz. Kto mal ružový preukaz, už bol nepopierateľne dospelý, kto mal zatiaľ iba ten zošitok v gumenom obale neopísateľnej farby, teda občianku, nemal celkom vyhraté, ešte ho brali ako decko. Hoci sa bránil veku primerane, čiže divoko.

V roku 1994 sme začali spolu hrávať v skupine Sanyland (to je skupina, kde sme začali hrávať spolu. Naše individuálne skupinové začiatky boli skôr a inde (Ajdži: Bossa noha, Maťko: A conto a iné).

Takéto otázky tohto patria medzi najzaujímavejšie a najpríťažlivejšie. Najmä ak sa viažu k obdobiam, ktoré sú stále živé a politicky aktuálne. Prvá ČSR (1918 – 1938) k takýmto diskutovaným obdobiam našich národných dejín nesporne patrí.