Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

Čo sa po novembri 1989 podarilo, a čo nie? Bolo to ako na hojdačke. November 1989 sa stal časom nádeje. Do roka 1998 sa Slovensko zmenilo na čiernu dieru strednej Európy, v roku 2006 sa zase zdalo, že je európskou successtory. No už v roku 2013 odmietajú apokalyptickí intelektuáli celý ponovembrový vývin a označujú slobodný režim za rovnako totalitný ako komunistický. Pritom Slovensko nemalo nikdy v dejinách takú vysokú mieru slobôd a nebolo nikdy geopoliticky ukotvené v takom bezpečnom a prosperujúcom priestore ako dnes.

Výsledky druhého kola krajských volieb neboli v čase písania tohto textu známe. Tvrdenie, že župan v Bystrici sa nevolá Marián Kotleba, však zaiste nestratilo platnosť ani po sčítaní hlasov. Keby zázrakom áno, šlo by o životné fiasko Fica a jeho Smeru.

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

V minuloročnom septembrovom čísle časopisu Zem a vek začína Tibor Eliot Rostas svoj článok o jedenástom septembri vetou: „Atóm nie je materiálny útvar v priestore a čase, ale iba symbol, ktorý existuje len v učebniciach, nie v skutočnosti.“ S takým niečím sa dosť ťažko polemizuje.

S Jozefom Bžochom sa poznám odjakživa. Aspoň mám taký pocit. Ale určite od čias, keď som ešte ako decko chodil do Bratislavy na prázdniny k tete. Jožko bol spolužiakom môjho otca na fakulte, a tak som ho bral trochu ako rodinu. Mám ho rád ako človeka oddaného knihám, literatúre.

Je to nefér, je to nefér, je to nefér. Je to nefér , že naša vláda považuje zahraničných Slovákov za vyvrheľov spoločnosti. Za bezprávne bytosti, ktoré nemôžu voliť. Ide cca o 200 000 ľudí. To nie je malé číslo...a preto je najlepšie ho odignorovať. Argumentácia, že voliť poštou nemôžu, pretože pri prezidentských voľbách je aj druhé kolo a pošta by nemusela za ten čas doraziť, je úplná sprostosť. V zahraničí sa dá už voliť aj elektronicky, napríklad v Estónsku. Ale oni si myslia, tak im treba, trepali sa von, nepáči sa im tu, tak vám treba, keď nechcete byť Slováci!

Ulica Infanta y Vapor, osem hodín večer. Lešenie sa ozýva pod váhou robotníkov. Je tu tma, ale dvaja maliari napriek tomu maľujú fasádu domu, zakrývajú špinavý balkón. Času je málo, druhý summit Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) sa má začať len o niekoľko hodín. Ulice, kadiaľ budú prechádzať prezidentské kolóny, musia byť tip-top, nový asfalt, treba zakryť diery aj chudobu. Reálna Havana sa tiež skryje za iné mesto, špina hromadená po celé dekády bude zakrytá farebným kobercom. Nie nadlho.

Seriály o zločine. Proletári televíznej zábavy odvádzajúci tú najčernejšiu prácu. Vyplniť voľný čas ľuďom, ktorí si ho nevedia vyplniť sami. Väčšina z nich zredukovala zločin na čosi, s čím sa zopár extrémne nadaných sympatických špecialistov dokáže vyrovnať za necelú hodinku. Veľa sa v nich ukazuje, aj veci, ktoré sa vlastne normálne vidieť nedajú, veľa sa rozpráva a vždy sa v nich riešia aj vzťahy. Vďaka vzťahom spoznáme postavy a obľúbime si ich, a vďaka vzťahom sa dívame, aj keď už je zločin vyriešený.

Všetci sú zradcovia! Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan je na vrchole moci, no má problémy. Za krátky čas utŕžil tri rany: prišiel o mocného spojenca, kontroverzného imáma Fethullaha Gulena, ktorý má trvalý pobyt v americkej Pennsylvánii. „Zrádza“ ho aj najbližšie okolie, stranícke i rodinné. Podľa zverejnených telefonických nahrávok sú totiž jeho príbuzní, najmä dvaja synovia, ale aj najvyšší politici strany Spravodlivosti a rozvoja, zapletení do masívnej korupcie.