Tým bilbordom sa v Košiciach nedá vyhnúť. Usmiata tvár Richarda Rašiho a vedľa nej nápis „Spolu meníme Košice“. Úradujúci primátor má veľkú šancu, že tento slogan bude platiť aj po voľbách. Pretože niektoré veci sa v Košiciach nemenia.

Inštalatéri. Ten termín vymyslel Braňo Špaček z Kosy z nosa niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov a okamžite sa medzi nami ujal. Označoval muzikantov, takzvaných profíkov, ktorí za peniaze zahrali hocikedy s hocikým a hocičo. Bolo to omnoho výstižnejšie a vtipnejšie, ako keby ste ich nazvali prostitútkami. Inštalatér totiž zoberie svoj slávny vercajk a s výrazom majstra, bez ktorého si neporadíte, vám opraví vaše pokazené potrubie. Išli sme sa ušúľať od smiechu. Tí slávni profíci sa tvárili presne takto.

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“

Letným čajníkom prechádza časť ekliptiky. V čajníku môžu byť všetky planéty od Zeme ďalej, aj Mesiac. Ekliptika prechádza hornou časťou Strelca. Strelcov čajník. Strelec nikdy nevychádza celý v našich končinách. Akokoľvek surrealistický začiatok, už nám asi dochádza, že bude reč o letnej oblohe, o južnej letnej oblohe, nočnej oblohe na Žitnom ostrove. Pole pod čajníkom, z ktorého si strelec nalieva čaj, je plné slnečníc, v noci so sklonenými hlavami vzdávajúc poctu nočnému rituálu.

Eugenia prišla o prácu. Tridsať rokov pracovala na ministerstve dopravy. Si voľná, povedali jej nadriadení. Ako náhradu jej ponúkli prácu na stavbe. Lenže to nie je nič pre ňu. Rozhodla sa preto skúsiť šťastie medzi súkromníkmi. Možností nemala veľa. Nehovorí cudzou rečou, počítača sa ešte nedotkla a v porovnaní s mladými „nevyzerá dobre“.

Z celej tej populistickej frašky povolebného snemu strany Smer, ktorý sa dá nazvať hocičím, len nie sebakritickým zhodnoteným vlastnej prehry, žiarivo svieti dokonale symbolické ocenenie Mareka Maďariča, (ktorý ako jediný položil vlastnú hlavu na klátik pred kamerami ešte v onú volebnú noc a posypal si ju popolom, akoby, chudák, za Ficovu prehru mohol). On, Fico, sa o tomto zbytočnom geste vyjadril s pýchou a dojatím, priam otcovsky: „Povedal som mu, že zaparkoval moderný mercedes do starej kôlne.“

Richard von Weizsäcker (15. apríl 1920 – 31. januára 2015) pochádzal z konzervatívnej nemeckej šľachty, z ktorej nevyrastali práve „zanietení demokrati“. Jeho otec bol za Hitlera vysokým úradníkom ministerstva zahraničných vecí. On sám bojoval ako dôstojník Wehrmachtu na východnom fronte, kde padol jeho brat Heinrich. Druhý brat Carl Friedrich nebol len teoretickým fyzikom, ale v rokoch 1940 – 1942 pracoval aj na nemeckom uránovom projekte. Práve preto však boli jeho neskoršie slová, ktorými zásadne ovplyvnil pohľad na nemecké dejiny, také dôveryhodné.

Ten „feťáčik“, ako Lyrika na twitteri označil futbalový reprezentant Slovenskej republiky Weiss, po potýčke v reštaurácii, kde Lyrik schytal stoličkou do hlavy, je spoluautorom albumu Modré hory: BIG BEAT, čo je podľa mňa najlepší album, ktorý na Slovensku za posledné roky vyšiel. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nikto sa ešte tak nepriblížil genialite Štrpkových textov ako práve Lyrik. V mojom rebríčku je to pravý, nezávislý trubadúr vzácneho druhu – rebelského a nepoddajného. Za čo, samozrejme, platí. Pobytom v undergrounde.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

Milí priatelia, praktické veci ma desia. Vo svojej naivnej pacifistickej detinskosti velebím veci nepraktické, komplikované, ťažké, ba priam nepotrebné. Imponujú mi zašité dekoračné vrecká, okrasné zipsy, okrasné záhrady, otrasné účesy, či gombíky, ktoré nemožno prestrčiť dierkou. Obľubujem veci, s ktorými sa nedá utekať, tiahnuť do boja, vyhrávať preteky. Uznajte, kto by bežal maratón s kávovarom v igelitke? Neúspešne bojujem proti nerozbitnosti plastových fliaš, v ktorých dehonestujúco skladujeme životodarnú vodu. Odmietam plastové i papierové poháre!