Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).

Na stole je rodiaci sa návrh zákona, ktorý obmedzuje vlastnícke práva majiteľov pôdy. Ako inde v EÚ, aj my sa bojíme o svoje potraviny. Cudzinci sú však posledným problémom slovenského poľnohospodárstva.

Táto malá a malebná krajinka má niekoľko archetypálnych obrazov a nie všetky sa dostali na mince alebo na bankovky. Zaznamenávajú ich generácie fotografov dokumentaristov, pričom tí mladší tradičné videnie opúšťajú. Nemusíme začínať Karlom Plickom či Martinom Martinčekom, stačí spomenúť dvoch Čechov – Markéta Luskačová pred polstoročím zaznamenávala pätnikov, Josef Koudelka Cigánov. No ak by sme mali vytvoriť pomyselný rebríček „najslovenskejších“ tém – v zmysle ich typickosti – tak by jednoznačne zvíťazili pastieri, salaše a biele ovečky, roztrúsené ako tie obláčiky na pastvinách pod Kriváňom či pod iným vrchom.

Viem, že na Slovensku máte zimu-nezimu a niektorých z vás to hnevá. Sneh však nie je vždy podstatný – viete, ako som prežila svoje kolumbijské Vianoce? Boli horúce, odohrávali sa v autobuse, ale boli bez stresu. Ak sa chce niekto inšpirovať na budúci rok – lebo, čo ak vám bude ešte teplejšie? – , nech sa páči.

Bali – ostrov bohov – má zvláštnu energiu. Na rozdiel od väčšiny islamskej Indonézie, táto oáza na východ od Jávy je hinduistická. Na každom rohu stoja chrámy a posvätné sochy. Ženy idú niekoľkokrát denne na prechádzku s táckami plnými štvorčekov z banánových listov. V strede horí vonná tyčinka, okolo je kôpka ryže, banán či cukrík. Špeciálnym pohybom rúk porozkladajú tieto obety pred každý oltárik. Balijčanka vraj strávi až tretinu života vyrábaním obiet a účasťou na rôznych obradoch.

Minister vnútra sa zrejme v prípade víťazstva Roberta Fica v prezidentských voľbách stane premiérom. Ako sa Kaliňákovi darilo v boji s organizovaným zločinom? Prečo polícia nevyšetrila kauzy Gorila a emisie? A prečo nekonala po brutálnom útoku neonacistov?

V noci na pondelok si Amerika tradične sadla pred televízory a tri hodiny sa venovala národnému športu. Hral sa Superbowl. Tentoraz postúpili do boja o trofej Denver Broncos a Seattle Seahawks. A ako to už v krajine superlatívov býva, zápas to bol historický.

Keď v roku 2011 preberala cenu Nadace Dagmar a Václava Havlovcov Vize 97, veľké množstvo žičlivých gratulantov sa jej prišlo pokloniť, ba mnohí pri jej nohách kľačali.

V októbri sme v .týždni priniesli veľkú fototému s názvom Generácia Mandela, kde na obdobie boja za slobodu spomínali spolubojovníci Nelsona Mandelu, a o svojom živote v zmenených pomeroch hovorili aj mladí obyvatelia Juhoafrickej republiky. Toto číslo .týždňa sa dostalo do rúk nášmu čitateľovi Petrovi Turečkovi, ktorý nám napísal zaujímavú reakciu.

Tak už aj Dracula vytiahol do boja proti liberalizmu a globálnemu korporátnemu kapitalizmu? Už to pomaly začína vyzerať, že nenájdeme nikoho, kto by bol ešte za. Čo si budeme navrávať, Dracula je popkultúrny folklór, postava vycicaná do sucha, tých podôb, čo sa v nich objavil, je nepočítane. Vždy zostáva upírom, tento atribút sa mu asi odobrať nedá, ale inak si s ním robí kto chce čo chce.