Jeden z najväčších sviatkov v živote hudobníka je nahrávanie. Štúdio je chrámom, kam sa chodí sláviť rocková omša, povedal by nejaký klasik slovenského textárskeho metaforického príšerizmu, ja si vystačím aj s tým, že v štúdiu sa cítim naozaj sviatočne, zabúdam na svet, jeho radosti i starosti, existuje len hudba. Kedysi to bolo ľahšie, v štúdiách neboli pevné linky, a tak sa vám tam nikto nedovolal. Doma ste sa rozlúčili a na pár dní až týždňov (môj rekord je tri týždne) ste zmizli z povrchu zemského.

Kedysi pred štyrmi rokmi si študent Miroslav Lisinovič zo Šaštína povedal, že spojí tri svoje špecifické záujmy do niečoho užitočného. A vznikol z toho jedinečný blog o slovenských kalváriách.

Záujem o povolanie zdravotnej sestry klesá. Od roku 1995 bolo nutné zatvoriť tri zdravotnícke školy. Atraktívnejším sa stáva povolanie maséra, ktoré nie je závislé od štátnych peňazí.

Druhýkrát v sedemročnej histórii .týždňa pre vás z tohto miesta nepíše šéfredaktor. Štefan Hríb dovolenkuje v Afrike, bez internetového spojenia. Takže netradične si dovolím upriamiť vašu pozornosť na tri texty tohto vydania.

Po troch rokoch náročnej rekonštrukcie sa exodus Slovenskej filharmónie skončil. Slávnostným koncertom v bratislavskej Redute sa v posledný januárový štvrtok prvý slovenský orchester vrátil do svojho domovského sídla.

V roku 2011 sa uskutočnili slávnostné premiéry troch veľkých filmov (napísal by som najradšej veľkofilmov, ale nebolo by to celkom korektné). Zhodou okolností všetky tri rozprávajú o Konci.