Spoznali ste ženu, ktorá je na obálke časopisu? Niektorí tridsiatnici a štyridsiatnici v našej redakcii si k suverénnej víťazke tohtoročnej Grammy nevedeli priradiť takmer žiadnu asociáciu. Možno aj preto, že 23-ročná Adele je celkom iná než latexová Lady Gaga. Nevyhovuje súčasným štandardom štíhlosti, nemá okolo seba prešpekulovaných poradcov na škandály a jej verejný život nie je vykalkulovanou nihilistickou šou. Prirodzená Adele sa dostala na vrchol popkultúry iba vďaka talentu. Dáva si pozor na to, aby neskončila ako Amy Winehouse, nechce vystupovať v reklamách a uvedomuje si odvrátené stránky slávy. Jej triumf je dôvodom na dobrý pocit z posledných cien Grammy. O ľudskom a hudobnom príbehu tejto speváčky píše Peter Bálik. Poslanec KDH Radoslav Procházka nás v hlavnom rozhovore čísla trochu zaskočil. Po náznakoch, najskôr trocha hmlistých, sformuloval vlastnú predstavu o budúcej podobe slovenskej pravice – KDH by podľa neho malo po voľbách povyberať hrozienka, teda dôveryhodných politikov, z iných stredopravých strán. Tak má vraj šancu stať sa veľkou ľudovou stranou, ktorá bude masovou voličskou podporou postupne konkurovať Robertovi Ficovi. Procházkova vízia patrí síce skôr do žánru sci-fi, pretože súčasné KDH na takúto líderskú pozíciu mentálne nemá. Ale už len fakt, že po Danielovi Lipšicovi dnes najvýraznejší politik KDH vyslovuje dosiaľ neslýchanú úvahu, dokazuje, že na pravicovej scéne sa neuveriteľne menia tradičné kulisy. Po kaviarňach sa dnes s úplnou vážnosťou diskutuje, či sa Dzurindova SDKÚ vôbec dostane do parlamentu. Večne osempercentné KDH sa dnes cíti ako líder pravice a pri pohľade na rozvrat modrej strany sa za budúceho lídra vyhlasuje dokonca aj 6-percentný Sulík. No pri Procházkových slovách ostane najviac zaskočený Mikuláš Dzurinda, pretože sa uvidí vo vlastnom zrkadle, len o 12 rokov mladší. Keď Dzurinda v roku 2000 zakladal SDKÚ, tiež prednášal o veľkej, ľuďom a odborníkom otvorenej ľudovej strane, ktorá už nebude jednocifernou straničkou zoči-voči vtedy ešte obrovi Mečiarovi a jej voliči sa nikdy nebudú báť prepadnutia hlasu. S týmto triumfalizmom Dzurinda porušil dohody o návrate SDK k materským stranám a pomaly si z nich vyberal hrozienka. Zničujúci útok napokon prežilo iba KDH. Za túto mocenskú hru však Dzurindu vezmú dejiny na milosť. Medzitým sa stal z neho štátnik a jeho dve vlády urobili zo Slovenska podstatne lepšiu krajinu. Lenže dnes sa zdá, že jeho mocenskopolitický projekt, plánovaný na viac než jednu generáciu, sa končí porážkou. Ak v týchto voľbách KDH vďaka korupčnej Gorile predbehne Dzurindovu stranu, bude v tom kus historickej spravodlivosti. I keď k príbehu úplného zadosťučinenia dnešných kádehákov niečo chýba – napríklad dnešný predseda KDH Ján Figeľ sa totiž vracal z pahltnej SDK do vyšťaveného KDH váhavo a medzi poslednými. V marci nás nečaká iba rozhodovanie, komu dať hlas vo voľbách, ale aj komu zveriť naše dve percentá z daní. Budeme teda voliť menšie zlo, ale aj väčšie dobro. V hlavnom texte .témy píšeme o organizáciách, ktoré nečerpajú granty Európskej únie na módne a často zbytočné až škodlivé projekty, ale robia so skromnými rozpočtami vo svojom okolí veľké veci. Spája ich aj niečo viac: starosť o deti na okraji spoločnosti, ktoré sa narodili ako postihnuté alebo nechcené. Aj záujmom okolia o takéto detské osudy sa meria hodnota našej civilizácie. Prajem príjemné čítanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.