Stojíme v kancelárii pre pútnikov, môj brat a ja, a vypĺňame dotazníky. Máme za sebou desať dní pešej chôdze, 350 kilometrov z Leónu v Kastílii. Pani kontroluje papiere a pýta sa: „Náboženské dôvody na púť ste nemali?“ Do kolónky dôvody sme napísali turistika, presne preto sme sem prišli. „Nie sme katolíci, tak asi nie je vhodné hovoriť o náboženských pohnútkach.“ Pani sa usmeje a pripíše „z duchovných dôvodov“. Bez spirituálnych pohnútok nemôžeme dostať compostelu, potvrdenie o vykonaní púte.

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.

keď sme sa prvýkrát stretli, a ja som Vás pozval do Lampy, prišli ste mi ako normálny človek. Žiadna póza, žiadny odstup daný funkciou. Dnes, keď Vás chcú odvolať, vidím, že práve toto je Váš problém.

Ak by ste sa opýtali pred desiatimi dňami hociktorého hokejového odborníka, či je niečo také možné, tak by sa asi len tak pousmial. Novinári sa pred šampionátom pýtali, či je realistické očakávať v krátkom čase zase nejaký náš veľký hokejový úspech. Ja som odpovedal veľmi opatrne a diplomaticky. Všetci sme tak odpovedali.

Odkiaľ ten úspech prišiel a kde sa vzal? Aká sila nás dotiahla do končín, v ktorých sme roky neboli a ktoré mali byť pre nás ešte roky nedosiahnuteľné? Hokejový príbeh 2012 nás v pragmatickej rovine učí základnej pravde športu, že za každým úspechom stojí nielen profesijná, ale aj ľudská kvalita. A v rovine emotívnej nám pripomína čaro nedefinitovateľných vecí medzi nebom a zemou.

Keby ste mali k dispozícii 75 miliárd dolárov, ktoré by ste mohli minúť v priebehu nasledujúcich štyroch rokov, a vaším cieľom by bolo zvýšenie ľudského blahobytu najmä v rozvojovom svete, ako by ste mohli získať najväčšiu možnú efektivitu? Túto otázku som položil panelu piatich špičkových ekonómov vrátane štyroch nositeľov Nobelovej ceny v rámci projektu Kodanský konsenzus 2012. Počas posledného roka potom viac než 50 ekonómov pripravovalo výskum takmer 40 investičných návrhov v najrôznejších oblastiach.

Je to vlastne také déjà vu spred piatich rokov, keď sme v .týždni písali o snahe investora zbúrať obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave. Tá téma je na stole opäť.

„Veľký“ doktorát z filozofie predsedu KDH je ďalší z množstva titulových škandálov, ktoré pravidelne explodujú (už aj) na Slovensku. Skutočnosť, že v epicentre stoja – z podstaty mediálneho záujmu – politici, doteraz odkláňala pozornosť od systémových príznakov k osobám hriešnikov. S Jánom Figeľom zrejme dôjde k posunu, ale na zmenu je neskoro.

Vyhodnotiť experimentálne dáta je nezriedka náročnejšie, ako ich získať. Experimenty na Marse nie sú v tomto ohľade žiadnou výnimkou. Hoci všeobecne panuje názor, že stopy po živote sa na Marse doposiaľ nenašli, nie všetci vedci majú tento názor.

Keď v marci tohto roku zomrel Ján Komorovský, v médiách bol problém nájsť jeho fotku. Pritom odišiel muž, ktorý v sebe spájal všetky cnosti 20. storočia. Komunita slovenských humanitných vedcov nemá veľa osobností, ktoré by v sebe spájali toľko ideálov a boli takým vzorom neskorším generáciám študentov. Komorovský bol katolík, patril ku Kolakovičovým žiakom a Podzemnej cirkvi. Bol to však aj vedec, zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky a k vede vždy pristupoval vedecky. Ak má ešte zmysel nazvať niekoho humanistom, Komorovský ním bol. Domnieval sa, že humanitné vedy ovplyvňujú človeka viac než prírodné a dobrým humanitným vedcom nemožno byť bez toho, aby ste boli aj dobrým človekom.