Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill a hlava katolíckej cirkvi pápež František spolu v stredu hovorili o konflikte na Ukrajine, pričom obaja vyzvali na pokračovanie rokovaní o dosiahnutí mieru.

Poslanci Národnej rady (NR) SR ani v opakovanej voľbe nezvolili komisárku pre deti.

Vlézt do hlavy člověku, jehož introvertnost mu závidí i Švédi, a navíc k tomu prošel dlouholetým elitním špionážním výcvikem, nedovede téměř nikdo, pravděpodobně ani sám Putin.

Je to už dávny postreh, že Rusko vo svojej územnej expanzii nevie, kde sa zastaviť. Čo je príčinou? Čo z toho vyplýva pre susedov? A čo pre Rusov samotných? Dokáže si ruský národ vytvoriť stabilný ústavný základ pre slobodu?

Už sa môže? Skôr nie. Asi ešte celkom nie. Určite nie. Mení sa to zo dňa na deň a nemám pocit, že k lepšiemu, skôr naopak.

Medzi výstupmi, ktoré dnes ruské vedenie adresuje svetu, sa vyskytuje pozoruhodný lajtmotív. Rusko má vraj zvláštne svetodejinné poslanie, ba zdá sa, že toto poslanie dejiny prekračuje. A že toto presvedčenie má okrem ruskej vrchnosti aj nemalá časť jej subjektov.

Vojna v našej blízkosti prináša do myslí súmrak až neznesiteľne temnú noc. Teologicko-sociologické dišputy o premenách viery sa zdajú v momentálnej depresii neslušne luxusným tovarom.

Aktivity klubu na Slovensku môžu podľa liberálov predstavovať bezpečnostné riziko.

Putin sa pokúša o reprízu studenej vojny, ale určite nie pre veľký úspech jej prvej verzie. Úspech je totiž presne to, čoho sa vtedy sovietska imperialistická moc nedočkala. Môže Putin uspieť a vytvoriť repliku ZSSR aj so satelitmi – až po čiaru pretínajúcu Berlín? Je toto Cold War 2.0? V slobodnej spoločnosti sú fakty o dejinách dostupné, tak sa z nich učme.

História sa neopakuje, história sa rýmuje, povedal niekto múdry. Studená vojna sa súčasnej situácii v mnohom podobá, no je tu minimálne jedna dôležitá výnimka.