Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

Výťah zahučal a ozvalo sa kvílenie, ako keby sme pri tej bleskovej ceste šikmo nahor niekoho prešli. Hore to však vyzeralo, akoby sme vystúpili v raji. Milá mladá žena od nás prevzala kabáty, rovnako milý čašník nám dal na výber z niekoľkých krásnych miest a skoro rovnako rýchlo ako ten bleskový výťah nám priniesol aj jedálny lístok. Boli tam iba jedlá s prapodivnými názvami a s cenami, ktoré neboli jednomiestne. A nápoje tu neboli vôbec. Zbystril som pozornosť a rozmýšľal som, či to nevzdám. Okolo nás však bol krásny, v romantickej hmle sa strácajúci výhľad a moju ženu očaril rovnako ako mňa, tak som len odkryl karty.

Milí manželia Žáčkovci z južnej Moravy! Som rád, že, ako píšete v liste, vás jeden z mojich článkov inšpiroval, aby ste sa zamysleli nad možným presťahovaním do krásneho (východo)nemeckého mesta Görlitz.

Meno Johna McAfeeho sa roky spájalo s bojom proti počítačovým vírusom. Priekopník antivírusových programov má však dnes už celkom inú povesť. Uteká pred políciou z Belize, ktorá vyšetruje násilnú smrť jeho suseda. Je vinný, alebo mu len preskočilo?

V nepálskej turistickej sezone mám veľmi málo času na moje deti v Happy Home. Stále som v horách a keď zídem dole do Káthmandu, väčšinou sa stresujem v office, dohadujem z Nepálcami, ktorých ponímanie času je celkom odlišné, alebo jazdím na motorke hore-dolu a vybavujem. A tak sa vo mne kumuluje pocit viny – za to že nemám čas na decká, vždy ich len letmo vystískam, keď riešim niečo s dobrovoľníkmi, že nemám čas na svoje zdravie – návštevu doktorov odkladám niekoľko mesiacov, že nemám čas na seba – sadnúť si v tichosti doma a dať si šálku čaju alebo si prečítať knižku.

Nepálska muzika nie je len o tradičných bubienkoch, flautičkách a husličkách. O tom, že tu fičí aj tvrdý rock, sa presvedčili tisíce ľudí, keď videli mojich Nepálcov hrať na nedávnej šnúre po Slovensku. Starý rock je vlastne hudba, s ktorou sa tu práve príchodzí turista stretne najskôr, keď vhupne do jednej z desiatok rockových krčiem v centre Káthmandu alebo Pokhary. Vojde tam preto, že začuje hrať starých Floydov, Zeppelinov, AC/DC, Boba Marleyho, ale aj novších Radiohead či Adele. Všetky kapely hrajú ten istý výber, asi sto pesničiek, a takmer všetky ich hrajú rovnako. Po roku či dvoch prestane do týchto krčiem chodiť, lebo už nemôže počuť Creep či Stairway to Heaven. Vtedy začne rozmýšľať, či tu vlastne existuje kvalitná pôvodná tvorba.

Začalo sa to ako senzácia. Profesorka Karen K. Kingová, historička z Harvardskej univerzity, ktorá sa venuje ranému kresťanstvu, počas kongresu venovanému koptským štúdiám v Ríme povedala, že našla papyrus, na ktorom sú zapísané slová: „Ježiš im povedal: Moja žena..“ A pod týmto veršom stálo ďalšie tvrdenie: „Stane sa ona mojím učeníkom.“ Tieto slová boli zapísané v gréckej abecede a koptským jazykom, fragment pochádza pravdepodobne zo štvrtého storočia po Kristovi.

Je to maškrta pre deti, nie diverzný kultúrny mém našej zhýralej prítomnosti, klamem si do vrecka, keď riešim dilemu, aký jogurt kúpiť. Viem, ktorým by som urobil najväčšiu radosť, ale zdráham sa, nakoniec, je to moja zodpovednosť, čo z toho dievčatka vyrastie.

Detské ihrisko, deti sa hrajú v pieskovisku, dve matky sa stretli po dlhšom čase. „Kde máte Kristínku?“ pýta sa prvá. „Od septembra chodí do škôlky,“ odpovedá Jankova mama. „A to sa vám ako podarilo?!“ prekvapene reaguje pani, ktorej sa o synčeka starajú cez deň jej rodičia.

A je to tady. Vypadá to, že po letech tahanic, diskusí a bojů se skutečně přiblížil okamžik, kdy část zemí Evropské unie učiní významný krok. A krok chybný.