Tak zase som sa ocitol v nevítanej mediálnej pozornosti. Keď ma premiér Petr Nečas určil za svojho poradcu pre ľudské práva a zahraničnú politiku pred dvoma rokmi a dvoma mesiacmi, mnohé ľavicové skupiny proti mne demonštrovali. A boli toho plné médiá. Keď premiér teraz v októbri spoluprácu so mnou a môj zmluvný vzťah s Úradom vlády ČR ukončil, situácia sa zopakovala, ale našťastie v menšej miere. Teraz žiadne demonštrácie neboli, len záujem médií a žiadosti o rozhovory. Čo sa dá prežiť...

Len niečo pred rokom som prekročil svojich 26. Takže hodnotiť piatimi hviezdičkami čokoľvek, čo počúvam odvtedy, ako som naozaj prišiel k hudbe (to bolo, myslím, niekedy v dvanástich), je ťažká úloha.

Na pozadí dôverne známeho bojového poľa globálneho otepľovania sa stalo niečo ohromujúce: emisie oxidu uhličitého v Spojených štátoch klesli na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. Podľa odhadov získaných na základe dát Americkej energetickej informačnej agentúry (EIA) za prvých päť mesiacov roku 2012 sa tohtoročné očakávané emisie CO2 oproti vrcholu v roku 2007 znížili o viac ako 800 miliónov ton alebo o 14 percent.

Býčí zápasy nejsou sport. Nikdy jím být neměly. Je to tragedie. Velká tragedie. Tragedií je smrt býka. Hraje se ve třech pevně stanovených aktech.

Víkendový kongres Občanské demokratické strany nepřinesl skutečnou změnu, protože vzhledem k poměrům ve straně ani nemohl. ODS, zdá se, už překročila hranici, za níž se pud politické sebezáchovy přestává projevovat racionálními opatřeními proti zrychlujícímu se pádu. Místo nich nastupuje vzájemné obviňování uvnitř strany, útoky na koaliční partnery, či dokonce lamentování nad nepochopením ze strany voličů.

Nedávne skúsenosti z metanolovej aféry spôsobili, že česká verejnosť sa začala viac zaujímať o to, čo sa to vlastne v tejto oblasti deje. Médiá intenzívne sledovali prácu polície, prinášali rozhovory s expertmi i súhrnnejšie informácie o tom, ako sa v Česku pije.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

Sledoval som v televízii reláciu o americkom prezidentovi Barackovi Obamovi. Bola o ceste tohto muža s africkými koreňmi k prezidentskému kreslu. Už ako mladý muž vstúpil do politiky a cieľavedome kráčal s ambíciou nasmerovanou k najvyššej méte. Jeho úspech je potvrdením „amerického sna“: keď sa veľmi usiluješ, nakoniec sa výsledok dostaví.

Predstavte si, že ste v miestnosti bez zvukov a bez svetla, alebo že máte zaviazané oči a zapchaté uši. Nie na chvíľu, celý život. Hluchoslepota, či už úplná, alebo čiastočná, je najťažšie zmyslové postihnutie. Ako žijú tí, ktorých scvrknutý svet siaha po končeky prstov?

Bolo by príjemné žiť v krajine, kde veci takzvane klapú. Vláda vládne rozumne a v prospech občanov, úrady fungujú, ľudia si nezávidia, dohody platia, dýchame čistý vzduch, pijeme zdravú vodu, na uliciach je bezpečne vo dne aj v noci, mestá sú čisté, hory popretkávané potôčikmi a útulnými krčmičkami.