Aj vy máte v rodine staršieho človeka a desia vás zmeny v jeho správaní? Začína zabúdať, povahovo sa mení, bezdôvodne obviňuje blízkych z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť, je impulzívny, neraz aj agresívny. S veľkou pravdepodobnosťou trpí Alzheimerovou chorobou.

Američanov už prívrženci legalizácie takmer presvedčili, že ak k nej raz dôjde, odstráni sa väčšina zla, ktorým drogy postihujú spoločnosť. Neverte im.

Najskôr to bola reportáž z narodeninovej oslavy Mikuláša Černáka, potom medailónik o mafiánovi Gaálovi ako vzornom otcovi rodiny. Teraz žehlia imidž Salmanovcom, obvineným z viacerých závažných trestných činov. Zdá sa, že televízia Markíza sa v tomto nezmenila.

Bruno, beriete si tu prítomného Vincenta za manžela? Áno. Francúzska vláda minulý mesiac presadila homosexuálne manželstvá. Ale prekvapivo silná časť krajiny hovorí Nie. Prinášame odlišné názory dvoch slovenských osobností.

Kto rozumie chémii? Odpoveď na túto otázku závisí, samozrejme, od toho, čo presne rozumieme pod slovom „rozumieť“. A je zaujímavé, že pri úplne rozumnom chápaní tohto slova môžeme celkom bezpečne konštatovať, že chémii nerozumie nikto.

Medzi umením a mravnosťou, prirodzene, existuje stav napätia, či dokonca konfliktu, čo je dané tým, že zatiaľ čo umenie je zamerané k dobru diela, a nie k dobru človeka, mravnosť je zameraná k dobru človeka, a nie diela.

V apríli uzreli svetlo sveta dve správy o stave slovenského školstva. Jednu z nich predložil minister vláde, ktorá ju zobrala na vedomie. Druhú predložilo niekoľko učiteľov verejnosti, a tá by ju nemala nechať nepovšimnutú. Skutočnú správu o stave školstva totiž dostaneme až porovnaním týchto dvoch správ.

Nasledujúce tri články v rubrike .školstvo budú venované meraniu. V prvom si vyjasníme, akými krivolakými cestami preniklo meranie do pedagogiky. V druhom sa bližšie pozrieme na hlavný merací nástroj pedagógov – školské testy. Záver trilógie bude patriť úvahám o tom, či je v školstve možné merať „pridanú hodnotu“, a či je to vôbec rozumné.

Príchod starých Maďarov (Uhrov) do Karpatskej kotliny prebehol v rokoch 895 až 900. Priestor, ktorý dnes tvorí súčasť Rakúska a Nemecka, ovládali franskí panovníci.

„Prišiel k nám sused a hovorí: Idú Ukrajinci a všetkých nás zabijú“. Môj otec na to odpovedal: „Neblázni. Prečo by nás zabíjali? Veď žili spolu už naši dedovia. Ženíme sa medzi sebou, chodíme si za krstných otcov.“ Takto spomína jeden z pamätníkov na posledný deň v niekoľkostoročnej histórii poľskej dediny Kąty na Volyni, v dnešnej centrálnej Ukrajine. V ten deň bolo v tejto dedine povraždených okolo 200 ľudí, bez ohľadu na vek alebo pohlavie.