Celovečerný dokument o predčasne zosnulom hokejistovi videlo už v prvý deň premietania v našich kinách takmer jedenásťtisíc divákov. Ak sa mu takto bude dariť naďalej, môže sa snímka 38 stať jedným z najúspešnejších filmov roka. Potom môžeme smelo tvrdiť, že sme taký kultúrny národ, že pred blockbustermi a umeleckými snímkami dávame v kinách prednosť kráľovskej disciplíne kinematografie – dokumentom. A nie hocijakým, ale dokumentom s názorom, ktorých ambíciou nie je zaznamenať čosi „objektívne“, nezaujato, ale účelovo a tendenčne, ako to robí napríklad demagóg Michael Moore.

Európski teroristi Odkedy džihádistická organizácia Islamský štát vyhlásila v júni kalifát, počet bojovníkov z Európy, čo jej prichádzajú na pomoc, stúpa. Podľa Gillesa de Kerchove, protiteroristického koordinátora EÚ, ktorý sa vyjadril pre BBC, odišlo do Sýrie a Iraku vyše 3 000 ľudí s občianstvom niektorej európskej krajiny, odhodlaných bojovať za IS.

Pred rokom kúpil miliardár Andrej Babiš najsilnejšie nebulvárne vydavateľstvo v Česku – spoločnosť Mafra. Krátko nato jeho strana takmer vyhrala voľby, Babiš sa stal ministrom financií. Na Slovensku ohlásila vstup do viacerých médií finančná skupina Penta. Čo sa deje v novinách, keď ich ovládnu oligarchovia?

Moskva nie je len hlavným mestom, ale aj centrom, v ktorom sa spája všetko, čo sa v Rusku deje. Akým životom si žije počas aktuálnej ukrajinskej krízy?

Najnovší film Antona Corbijna, ktorý sa práve začal hrať v našich kinách, je absolútne omračujúci. Ukazuje prostredie protiteroristických agentov úplne inak, než to robia klasické špionážne rozprávky. To, čo odhaľuje, je, obávam sa, sivá pozemská realita nasvietená jednou sliepňajúcou neónkou. Niežeby sa nebolo na čo pozerať. Naopak. Ale tá pravda až bolí. Od prvého záberu je to veľký, fotogenický Corbijn, nech sa tvári akokoľvek vecne. Ale po skončení filmu, ak vám sadne tak ako mne, ostanete ako obarení.

Bola táto vojna nevyhnutná, alebo bola skôr dielom historickej náhody? Naozaj by stačilo, keby Gavrilo Princip netrafil a 20. storočie mohlo vyzerať inak, oveľa lepšie?Aj po viac ako sto rokoch o tom vedú historici vášnivé polemiky. Ale zdá sa, že odpoveď je dnes už jasnejšia.

Tak sa nám vraj na televízne obrazovky vráti Twin Peaks, jeden zo seriálov, ktorý sa ocitá azda v každom texte, odbornom či populárnom, ktorý sa v širšom kontexte snaží vysvetliť súčasný seriálový boom. Lebo Twin Peaks Davida Lyncha a Marka Frosta už vtedy sledovali ľudia, ktorí inak seriály veľmi nemusia, a dodnes rezonuje, celých tých dvadsaťštyri rokov od svojej premiéry.

Gymnázium pre každého Ústavný súd rozhodol, že každý žiak, bez ohľadu na prospech, sa môže hlásiť na gymnáziá a stredné školy. Školský zákon sprísnil bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Podľa jeho novely sa o štúdium na gymnázium mohli uchádzať iba žiaci, ktorí nemali na konci ôsmeho ročníka ani na polroku v deviatom ročníku priemer horší ako 2,0. Pri odborných školách nesmel byť priemer horší ako 2,75.

Koncom augusta tohto roku sme zháňali helmu. Pre jedného z ukrajinských chlapcov, ktorý dostal povolávací rozkaz. Jeho otec prišiel na nákup do Prahy. Na nepriestrelnú vestu z finančných dôvodov vopred rezignoval. Chcel, aby helma bola parabolická s certifikátom. Našli sme na internete dva obchody, akurát tá helma stála v základnej výbave 8 000 korún, v plnej až 100 000. Pre človeka z Ukrajiny neuveriteľná suma a navyše tovar súkromníkovi nepredajný. Pre našinca neuveriteľné, že si vojak musí za vlastné kupovať výstroj, pretože inak by šiel do boja bez neho. Vlastne už to slovo „ísť do boja“ znie pre moju generáciu zvláštne. Slúžili sme za komunizmu povinne, bez akéhokoľvek náznaku patriotizmu, motivácie, chuti. Zrušenie základnej vojenskej služby po Novembri sme uvítali.

Aj takýto povzdych si možno učiteľ dejepisu vypočuje na začiatku hodiny, keď na tabuľu napíše nadpis novej témy. Prečo sa vlastne taká dôležitá udalosť našich dejín stretáva s nezáujmom u (väčšej?) časti žiakov a študentov?