Čau, baby, volám sa Lacko a som veľký pán. Mám o chvíľu 55 rokov, najlepší vek, a ľúbim maľovať si. Inak som ale inžinier, takže šikovná hlavička.

S Róbertom Ondrejcsákom sme sa stretli, keď bol krátko na Slovensku. Inak trávi väčšinu času v britskej, respektíve európskej realite. O to inšpiratívnejšie odpovedal na otázky o hrozbách, ktorým čelí Slovensko, a o to zaujímavejšie sú jeho námety na riešenia.

Pred troma dňami ho poznali len priatelia, spolužiaci a ľudia z popradského undergroundu. Dnes o ňom vie celé Slovensko. To je ten, čo písal kriedou na chodník pred popradským Gymnáziom Dominika Tatarku.

Okamura potvrdil, že chcú miesto vo vedení Poslaneckej snemovne, ale k tomu, že by mal byť on na jej čele, sa bližšie nevyjadril.

Symbolicky tam má byť dočasne inštalovaný „Pamätník arogancie moci.“ Protestné zhromaždenie organizuje opozičná SaS.

Čo je novela ústavy pre Slovensko? Hrádza progresivizmu, ako tvrdia niektorí konzervatívci, alebo cesta k odmietnutiu pravidiel EÚ, a teda slobodného sveta? Pod lampou o tom hovorí Roman Kvasnica, právnik a človek, ktorý sa dlhodobo venuje povahe moci na Slovensku.

V „postfaktuálnom“ svete plnom hoaxov, šarlatánstva a pseudovedy je veda najsilnejším svetlom a nádejou, že svet sa neprepadne do nevedomosti. Nedávno boli vyhlásení laureáti Nobelovej ceny a to je dôvod odskočiť od nepeknej geopolitiky ku kráse vedy.

Raz príde ten čas, zvyčajne v strednom veku vášho života, keď sa na vás lekárka pozrie ponad svoje polmesiacové okuliare a vážne vám oznámi, že máte príliš vysoký cholesterol.

Včera sa v našom .klube pod lampou konalo priateľské posedenie. Presne takýto charakter mal totiž krst knihy Petra Lipu Jazz, blues a iné (Slovart).

Chceme „vyhrať“ alebo len „ukončiť vojnu“? Tieto dva pojmy sa totiž miešajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine, a nielen s ňou. To ešte nie je kritika. Viacznačné vyjadrovanie je v diplomacii prípustné, niekedy priamo potrebné. Čo však musí byť jasné nám, je naša predstava o tom, čo chceme dosiahnuť.