Bratislava, august 1974. Ako mladý literát som mal možnosť stráviť mesiac na Slovensku na výmennom pobyte Zväzu spisovateľov. Usiloval som sa pochodiť čo najviac miest a spoznať čo najviac slovenských spisovateľov.

Na Pohode ma vždy najviac bavia kontrasty a prekvapenia. Britské gitarovky boli určite pre mnohých splneným snom, na metal s hip-hopom zase kráčali s otáznikmi. Ja som to mal tentoraz presne naopak.

Muž vstúpil do malého kníhkupectva El Cóndor oproti univerzite v Zürichu. „Hľadám knihy Corína Tellada,“ povedal potichu a ja som vyskočila spoza počítača, do ktorého som ťukala posledné tituly z Buenos Aires, Madridu alebo Mexika. V jeho hlase bolo ešte cítiť zvyšky havanského prízvuku, možno preto, že bol len krátko v kontakte so švajčiarsko-nemeckým dialektom, ktorý jeho slovám nakoniec dodá iné tempo. Bol zo štvrti La Víbora a okrem kníh zháňal aj španielske časopisy v štýle časopisu Hola.

Ešte nedávno bol glutaman jedným z najväčších potrachov všetých vierozvestov zdravého stravovania. Dnes už je nielen naplno rehabilitovaný ako absolútne neškodné dochucovadlo, ale dokonca je aj zdrojom piatej chuti s tajomným názvom umami.

Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Nie je to vôbec také zlé, ako sa môže zdať. Seriálov, aj špičkových, reprezentujúcich oných desať percent seriálovej produkcie, ktorá skutočne stojí za pozornosť, máme u nás dosť. Kúpi ich niektorá z dvoch slovenských komerčných staníc, trocha odpromuje a potom už si len vlasy trhá, že to nielenže neláme rebríčky sledovanosti, ale ledva dosahuje slabší priemer, prípadne ide rovno o prepadák.

My krásne ženy to máme neuveriteľné ťažké. U mužov ľahko dosiahneme všetko, čo potrebujeme, má to však aj opačnú stránku mince. Ostatné ženy nám to nikdy neodpustia a budú nás nenávidieť.

Za posledné štyri roky americká centrálna banka napumpovala do komerčného bankovníctva čiže do americkej ekonomiky obrovské množstvo likvidity. Mnohí pozorovatelia sa obávajú, že v budúcnosti to povedie k rýchlemu vzostupu objemu bankových úverov, čo zase prinesie rázny nárast celkového množstva peňazí v ekonomike. A nadväzujúci rast inflácie.

Rady priamo z kuchyne. Doslova. Varíme u Mila Šašinku na apartmáne dobrotky. No, u Mila ako u Mila, sme u Mladena a Leny v Podstrani neďlako Splitu. Mladen je domáci, ktorého sa oplatí počúvať.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“