Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Politika FED-u a riziko inflácie

.martin Feldstein .časopis .týždeň v ekonomike

Za posledné štyri roky americká centrálna banka napumpovala do komerčného bankovníctva čiže do americkej ekonomiky obrovské množstvo likvidity. Mnohí pozorovatelia sa obávajú, že v budúcnosti to povedie k rýchlemu vzostupu objemu bankových úverov, čo zase prinesie rázny nárast celkového množstva peňazí v ekonomike. A nadväzujúci rast inflácie.

Riziko je to reálne, ale nie neodvratné, keďže vzťah medzi rezervami vo FED-e a objemom peňazí a úverov už nie je taký, aký býval. Explózia rezerv zatiaľ nepodporila infláciu a ich obrovský objem sa dá v zásade neskôr znížiť. Ale politicky i technicky by to bolo náročné.

.kvantitatívne uvoľňovanie
Každý, kto sa obáva inflácie, musí vnímať objem rezerv, vytváraných FED-om. Tradične sa vždy objem bankových depozitov, ktorý predstavuje široko ponímané množstvo peňazí v ekonomike, zvýšil v pomere k rezervám, ktoré majú k dispozícii komerčné banky. Zvyšovanie objemu peňazí v rozličných obdobiach prakticky vždy viedlo k rýchlejšiemu rastu hladiny cien. A tak rýchlejší rast rezerv zapríčinil rýchlejší rast objemu peňazí v ekonomike, čo vyvolalo zvyšovanie inflácie. FED infláciu v konečnom dôsledku kontroloval (ak sa mu to podarilo) tým, že limitoval tempo rastu rezerv.
FED začal v lete roku 2008 s agresívnou politikou kvantitatívneho uvoľňovania, čo bolo práve uprostred ekonomickej a finančnej krízy. Celkový objem rezerv sa počas predošlého desaťročia prakticky nemenil, respektíve osciloval medzi 40 až 50 miliardami dolárov. Potom sa od augusta do septembra 2008 zdvojnásobil a o rok už explozívne vyletel na vyše 800 miliárd dolárov. V júni 2011 objem rezerv predstavoval 1,6 bilióna dolárov a odvtedy na tejto úrovni aj zostal.
Ale tento nárast rezerv sa nepretavil do rýchleho rastu depozitov v komerčných bankách, pretože FED začal v októbri 2008 vyplácať na tieto rezervy úroky. Komerčné banky mohli svoje nadbytočné fondy uložiť do bezrizikových depozitov vo FED-e, nemuseli ich požičiavať súkromným subjektom. Výsledkom bolo, že objem peňazí, aj napriek súčasnému 40-násobnému rastu rezerv, vzrástol od roku 2008 len o 25 percent.

.operácia Twist
Za posledný rok FED ešte väčšmi zvýšil likviditu v bankovom systéme a v americkej ekonomike. Urobil to prostredníctvom stratégie nazvanej operácia Twist: odkúpil dlhodobé cenné papiere v hodnote 400 miliárd výmenou za krátkodobé vládne dlhopisy. Banky, ktoré majú tieto vládne dlhopisy, ich môžu kedykoľvek predať a z výnosu financovať komerčné pôžičky.
Masívna substitúcia rezerv za dlhodobé cenné papiere počas obdobia „kvantitatívneho uvoľňovania“ a výmena vládnych dlhopisov za dlhodobé cenné papiere počas operácie Twist vyústili do zníženia dlhodobých úrokových sadzieb. Kombinácia nízkych úrokových sadzieb pri každej lehote splatnosti a substitúcia krátkodobých cenných papierov za dlhodobejšie aktíva tiež vyvolala zvýšenie cien akcií.
Nie je však jasné, či mali nižšie úrokové sadzby a vyššie ceny akcií vôbec nejaký efekt na skutočnú ekonomickú aktivitu. Korporácie majú dosť likvidity a nie sú závislé od požičiavania, ak chcú investovať do výroby a strojov. Neoživila sa ani výstavba bytov a domov, pretože ceny domov klesajú. Spotrebitelia síce reagovali na zvýšenie cien na akciovom trhu koncom roku 2010 dočasným zvýšením svojich výdavkov, ale v poslednom čase to prebiehalo omnoho pomalšie.
Existuje riziko, že komerčné banky sa môžu hocikedy rozhodnúť použiť svoje nadbytočné rezervy, zriecť sa nízkeho úroku vyplácaného FED-om na depozity (len 0,25 percenta) a môžu požičať tieto financie firmám a domácnostiam. Tie prípadné pôžičky by zvýšili množstvo depozitov a spôsobili by nárast objemu peňazí v ekonomike. Zároveň by navýšili výdavky subjektov, ktoré si požičali, a priamo by podporili inflačné tlaky.

.problém štruktúry nezamestnanosti
Keď sa ekonomika začne zotavovať a firmy budú môcť zvýšiť ceny, komerčné banky budú chcieť zvýšiť objem pôžičiek. To bude vítané, pokiaľ ho nezvýšia priveľmi a prirýchlo. FED bude chcieť vhodne limitovať expanziu bankových pôžičiek. Presne na to mysleli jeho predstavitelia, keď spomínali svoju „únikovú stratégiu“. V podstate by to znamenalo zvyšovanie úrokových sadzieb na depozity vo FED-e a umožnenie všeobecnejšieho rastu úrokových sadzieb. Ak sa to spraví včas a vo vhodnom rozsahu, FED úspešne zabráni tomu, aby súčasný vysoký objem likvidity spôsobil vyššiu infláciu.
Mňa však trápi toto: štruktúra americkej nezamestnanosti je pri momentálnom období poklesu úplne iná než v minulosti. Takmer polovica nezamestnaných je bez práce najmenej šesť mesiacov. V minulosti bol zodpovedajúci počet nezamestnaných bez práce len 10 týždňov. Takže zostáva nebezpečenstvo, že dlhodobo nezamestnaní si budú prácu nachádzať omnoho pomalšie ako pri predošlých obdobiach zotavovania ekonomiky.
Ak zostane nezamestnanosť veľmi vysoká aj vtedy, keď produktové trhy budú napätejšie, americký Kongres požiada FED o umožnenie rýchlejšieho rastu, aby nezamestnanosť klesla, aj keď sa s tým bude spájať riziko inflácie. FED sa Kongresu v podstate zodpovedá. Zákonodarcovia môžu totiž centrálnym bankárom hroziť obmedzením ich nezávislosti.
Takže inflácia je rozhodne rizikom, aj keď nie neodvratným. Obrovský objem rezerv spolu s likviditou, ktorá vznikla pri kvantitatívnom uvoľňovaní a operácii Twist, toto riziko ešte zvyšuje. FED bude potrebovať šikovnosť i politickú odvahu, ak má hrozbu inflácie odvrátiť.

Autor je profesor ekonómie na Harvarde
Project Syndicate
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite