V ostatných rokoch stúpa v EÚ váha medzinárodného (takzvaného externého) referencovania, teda porovnávania cien, najmä pri originálnych liekoch. Takmer všetky členské štáty, s výnimkou Nemecka, Veľkej Británie a Švédska, používajú tento inštrument na stanovovanie ich domácich maximálnych cien liečiv.

Keď som bol dieťa, mama nám vždy prízvukovala, že na zemi sa smie sedieť iba v mesiacoch, v ktorých nie je písmeno „r“. Takto nás veľmi ľahko naučila nielen ich mená, ale aj to, kedy sa začína pikniková sezóna.


Slovenské sčítanie ľudu má celkom slušnú šancu skončiť sa fiaskom. Odstupovanie komisárov, ktorým občania odmietajú otvárať, je komickou medzihrou, po ktorej by malo nasledovať odstupovanie zodpovedných. Problémom nie je to, že by toto sčítanie bolo väčšmi orwellovské ako iné v EÚ. Azda aj naopak, číselný kód poskytuje ozaj väčšiu anonymitu – respektíve, aspoň taký pocit – ako meno, priezvisko, rodné číslo, čo je realita napríklad v Česku.

Zem je obrovský magnet. Ihla kompasu je tiež magnetická, preto jej severný magnetický pól je priťahovaný k južnému magnetickému pólu Zeme a vďaka tomu funguje kompas. Ako však súvisí magnetizmus v ihle kompasu s magnetizmom Zeme?

Britský filmár Mike Leigh (1943) vytrvalo portrétuje bežných ľudí, strednú vrstvu, jej obyčajnú každodennosť. Nebavia ho výstredné charaktery, nijaké senzácie. S obdivuhodnou ľahkosťou sa drží v príbehoch, ktoré rozpráva, celkom pri zemi a zároveň nimi povznáša. Chcel byť hercom, ale chvalabohu už na škole zistil, že je mu súdené písať a režírovať.

„Umenie je vo svojej podstate ťažké. Ale nemenej ťažké je uvedomiť si, čo je to umenie, dobre si ujasniť, či je to hra pre hru, či služba ľudstvu,“ napísal Martin Benka, maliar života a mýtov rodnej zeme. Prejdime sa krajinou Benkových obrazov.

Všetci sme sa učili o kolobehu vody v prírode: voda sa vyparuje z povrchu Zeme, v oblakoch vodná para kondenzuje a v podobe dažďa alebo sneženia sa vracia na povrch. Znie to celkom jednoducho, ale v detailoch týchto procesov objavíme rôzne zaujímavosti.

Správa, že s Ďurom Kušnierikom pôjdeme robiť rozhovor so slávnym talianskym rozhodcom Pierluigi Collinom, vo mne vyvolala dva pocity – jeden bol nadšenie z toho, že budem sedieť s človekom, ktorý pred niekoľkými rokmi stál pri všetkom dôležitom, čo sa vo futbale odohralo. Ten druhý pocit bol zmiešaný – bál som sa totiž, že keď mu položíme nejakú zlú otázku, vypúli tie svoje guľaté oči, prepichne nás káravým pohľadom, vytiahne červenú kartu a my sa strachom prepadneme pod zem. Zatmie sa nám pred očami a bude po všetkom.

Minister Zsolt Simon v médiách rozdávanie múky chudobným obhajoval aj tým, že takýto mechanizmus rozdeľovania základných potravín krajiny EÚ bežne využívajú. Ako príklady spomenul Taliansko, Francúzsko, Luxembursko či Rumunsko.

Tvrdieva sa, že žijeme v informačnom veku, vo fáze informačnej explózie. Nie je to tak. Ľudstvo sa topí v dátach, nie v informáciách. Zem postihla druhá potopa – záplava dát. SOS: hľadajú sa noví Noemovia.