Dlhovou krízou eurozóny ťažko zmietané Grécko zrejme bude potrebovať ďalší (už v poradí tretí) záchranný program. Časť obyvateľov krajiny na brehu Egejského mora zatiaľ volí bizarné formy odporu, aby sa vyrovnali s kafkovskou každodennosťou života vo svojej vlasti.

Dneska som sa viezla na tatrovke. A nielenže viezla v zmysle nechala som sa viesť, ale som viezla sama seba! Sedela som za tým obrím volantom, vysoko nad prašnou cestou, plnou ihličia v záhorskom lesíku, vysoko nad problémami ľudstva...riadila som ten obrovský kolos, on išiel, kam som chcela a kam som vládala z celej sily zatočiť volantom. Žasla som, keď som to rozbehla na štvorke do kopca, zaprášilo sa nám pod kolesami, bábätko v mojom bruchu sa natriasalo do rytmu jazdy a vôbec neprotestovalo.

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.

Korupcia je v podstate odporná forma krádeže. Znamená získavanie neoprávnených výhod za úplatok, predstavuje morálny úpadok a pomery, v ktorých určujú spoločenský život korupčné podvody. Uplácanie pritom nemá len finančnú a vecnú podobu, upláca sa aj vzťahmi a mocou.

Rozumná krajina vie, že ústava chráni ľudí pred temnou stránkou moci až do tej miery, že niekedy zabraňuje rozkladu štátu či občianskej vojne. Čo vie o svojej ústave Slovensko?

Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

Proces desaťročia Po Si-laj, pred dvoma rokmi jeden z deviatich najmocnejších mužov v Číne, stojí pred súdom. Tento 64-ročný zástanca tvrdej línie, médiami označovaný za maoistu a „priateľa chudobných“, ktorý bol správcom jedného z najdôležitejších miest v krajine, Čchung-čching, čelí obvineniu z korupcie, prijímania úplatkov a zneužívania moci a hrozí mu trest smrti.

Pristála som vo výške 2 800 metrov v nočnom Quite, hlavnom meste Ekvádoru, a predstavujem si, že stojím len pár sto metrov nad Gerlachom. Pohľadmi stále strážim fascinujúce sopky s indiánskymi menami Rucu a Guagua Pichincha. Oddychujú nad ekvádorskou metropolou, ale môžu sa prebrať a pekne nám podkúriť. Vzrušene odhaľujem tento poklad na rovníku, ale vždy musím najprv odomknúť osem zámkov na dverách. Necítim sa ohrozená, ale moja domáca vie o našej štvrti určite viac, a tak postupne zlepšujem časový rekord zamykania. Obzrela som si ten rovník a odfotila sa ako všetci – jedna noha na severnej pologuli a druhá na južnej.

Keď som z odstupu Stredozemného mora sledoval diskusiu o výrokoch bývalého predsedu KDH, spomenul som si na poctivého politika z časov mečiarizmu. Zmenilo sa niečo?

Chuck Norris vraj presvedčil svoju babku, že nie je hladný. Ja som minulý týždeň presvedčil babku mojej ženy v drevenici na svahu ukrajinských Karpát, že si nedám domácu pálenku. Inak sa oslava jej 82. narodenín zaobišla bez ďalších veľkých incidentov, hoci sa zúčastnili aj strýko, temperamentom a postavou miestny Nikola Šuhaj lúpežník, či 90-ročný sused dávajúci k dobru historky, koľkých Rusov za vojny postrieľal. (Gréckokatolícki Huculi vnímali Nemcov najskôr ako osloboditeľov spod ruského a pravoslávneho jarma.)