Generáli odovzdali moc civilnej vláde, Aun Schan Su Ťij je od mája v parlamente. Už sme takmer demokratickí, kričia politickí predstavitelia Mjanmarska do sveta. Dokonca aj vízovú politiku pred pár týždňami uvoľnili. Tak kde je problém?

Buddhistický mních Ašin Issarija (37) alebo Kráľ Nula, ako si sám hovorí, bol jedným z organizátorov Šafranovej revolúcie 2007. Po jej potlačení musel ujsť z Barmy do Thajska. V meste Mae Sot neďaleko barmských hraníc založil knižnicu. Vystupuje verejne, neskrýva sa, hoci vie, že chápadlá barmskej vlády siahajú aj sem.

Z Prahy do Bratislavy mi to ide každé dve hodiny. Posledné týždne som vo vlakoch medzi našimi hlavnými mestami takým častým cestujúcim, že by som mohol dostať nejakú množstvovú zľavu. Tie vlaky však nechodia len z Česka na Slovensko, ale omnoho ďalej. Jeden z nich končí až kdesi v Belehrade, ten, ktorým idem práve teraz, vyrazil niekedy ráno z nádherne znejúceho miesta Hamburg-Altona. Všetky však vychádzajú z Berlína a cez Prahu a Bratislavu dôjdu do Budapešti.

Bývam aj nebývam v Petach Tikve. Naša mestská časť nie je od centra „starej“ Petach Tikvy ďaleko, ale je iná. Nová výstavba, plno IT firiem, aktívne mladé rodiny a jedna z najvyšších pôrodností v celej krajine. Napriek tomu, že tu žije zväčša sekulárna populácia.

Nech nad tým rozmýšľame akokoľvek, nevieme v tomto roku nájsť výstavu, ktorá by jednoznačne prevyšovala ostatné. Taký silný a komplexný zážitok, aký priniesla v minulom roku výstava Nové Slovensko, sa tentoraz nezopakoval. Udiali sa však aj dobré či silné veci. Ak musíme vybrať jedného favorita, bude to aj tento rok Slovenská národná galéria, Denisa Lehocká, Delete a v závere roka Jana Želibská (text písaný pred otvorením výstavy Krv).

Dlaždičky na stenách, obrazovka zakrytá zeleným súknom a kovová tabuľa, na ktorej zvyčajne ležia injekčné striekačky. Tak vyzerala kabínka, kde som dnes ráno volila delegáta do mestského zhromaždenia našej ľudovej republiky. Volebná miestnosť bola umiestnená v ordinácii lekára. Prorocké, pomyslela som si. Prorocké preto, lebo moja krajina je v kóme.

Rozhovor s rumunským Slovákom Jánom Uramom (84) z mesta Tulcea o tom, ako bol najprv vojenským, neskôr civilným námorníkom na Dunaji.

Po utorkovej volebnej noci to bolo zrejmé. Kráľ Bibi, ako izraelského premiéra Benjamina Netanjahua prezývajú nielen jeho prívrženci, ale aj časť západných médií, mal strhanú a unavenú tvár. Napriek víťazstvu. Tvár druhého v poradí, Yaira Lapida, žiarila.

Do druhej polovice ligy sme vstúpili domácim zápasom so súperom, s ktorým sme hrali posledný zápas prvej polovice čiže s Torpedom Nižnyj Novgorod. Vonku sme s nimi pehrali až v samostatných nájazdoch a priviezli sme si aspoň jeden bod, doma sme dúfali v lepší výsledok. Lenže ten zápas nám vôbec nevyšiel, nezačali sme dobre a ťahalo sa to s nami až do konca, jednoducho sme sa nedokázali chytiť. Do druhej časti sezóny sme teda vstúpili dosť nešťastne a veľa záležalo od toho, či sa nám tento nevydarený úvod podarí čím skôr vymazať, alebo sa to s nami bude vliecť ďalej.

Rakety palestínskych teroristov už vedia zasiahnuť aj Tel Aviv. Počúvali sme to tak dlho, až sme to začali brať ako samozrejmosť. Dňa 15. novembra 2012 podvečer som však sedela v obývačke, hrala som sa s dcérou, a môj muž si niečo kreslil. Na Tel Aviv, od ktorého sme asi 12 kilometrov, doletela palestínska raketa. Sirénu sme počuli aj my. Psychologická hranica padla, červená línia bola prekročená.