Rytmus, Dudko z Paneláku a Bruce Willis v jednom filme? To fakt, alebo si niekto robí srandu? Piata Smrtonosná pasca sa odohráva v Moskve a v Černobyli, nakrúcala sa v Budapešti v americkej produkcii, hrajú v nej aj Slováci a premieta sa po celom svete. Globalizácia v jednej zo svojich čírych podôb, poldruhahodinové dokazovanie, že aj starnúci Bruce Willis je lepší ako žiadny. Nie je, ale nechajme to, zatiaľ žijeme veľmi úspešný a pestrý filmový rok.

Zomrela nám teta. Posledný mohykán našej talianskoslovenskej famílie zomrel úplne nečakane a poviem vám – štýlovo. Katka Fabini zomrela tak, ako žila. Frajersky. Keby žila ďalej, bola by na to aj patrične hrdá.

Žijeme prelomové časy. Nanovo sa definuje islam, hospodárska kríza Západu znovuotvorila esenciálny spor o štáte, trhu a morálke, a zvolenie nového pápeža nastolilo fascinujúcu otázku o povahe cirkvi.

Ráno vstala a vypila malú kávu. Betón v jej dome je ešte stále čerstvý. Magaly, jej dvaja synovia a manžel žijú v dome, ktorý sa ešte stále stavia. Žijú takto už sedem rokov. Steny rastú pomaly, kúsok za kúskom, a rovnako pomaly sa inštalujú rôzne rozvody a vedenia. Každý deň cítia, že koniec toho všetkého je o deň bližšie. Ale každý deň prežívajú aj starosti kvôli tomu, aké materiály zase chýbajú. Dnes im chýba cement a piesok. Dali dokopy peniaze, ktoré ešte majú, a rozhodli sa navštíviť zásobovacie centrum. Zavolali ma, aby som išla s nimi.

Narodil sa chlapec s menom George, ktorý sa má stať britským kráľom. Pozornosť, akú médiá venujú synovi Williama a Kate, je dôkazom, aký je pre Britov kráľovský rod dôležitý.

Je to naozaj neuveriteľné, ale ešte pred niekoľkými týždňami som doma na Slovensku pozýval zopár svojich priateľov do Pakistanu. Odporúčal som im, aby navštívili najmä hornatý sever krajiny, ktorý sme doteraz my, čo tu žijeme už niekoľko rokov, považovali stále za oblasť bezpečia.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.

Bol som kúsok za Kladskom, starobylou metropolou Kladského vojvodstva, jediného miesta, kde žili po tisíc rokov Česi a ktoré zostalo za hranicami Československa, a to tak po roku 1918, ako aj 1945, keď sa z nemeckého Kladska stalo Kladsko poľské. Hovoril som si práve, že by nebolo na zahodenie sa tam aspoň na pár minút zastaviť, ale nakoniec som zostal na okruhu okolo mesta a pokračoval ďalej do Vroclavu.

Najskôr niekoľko spresnení o demonštráciách za „tradičnú rodinu", ktoré sa uskutočnili v Paríži proti dnes už schválenému zákonu „manželstva pre všetkých". Na Slovensku sa objavili články o údajnom neinformovaní čitateľov o takých zásadných udalostiach. Ich autori sú zrejme presvedčení, že je to výsledok nejakého homoliberálneho sprisahania médií. Pretože homosexuáli majú, podobne ako židia v minulosti, zvrátené správanie, sú bez zábran, z čoho vyplýva ich moc a vplyv. Napríklad 26. mája malo byť v uliciach milión ľudí. V skutočnosti ich počet odhadla aj pravicová tlač, naklonená odporcom zákona, na 260 000, zatiaľ čo polícia hovorila o 160 000.

Málokto má serióznu odpoveď na otázku, či je lepšie zmeniť naše základné školy na inkluzívne, alebo treba popri nich aj naďalej pestovať školy špeciálne pre deti nadané a zdravotne znevýhodnené. Možno je chyba v zle položenej otázke.