Nahrávajú nás? Sú tu ploštice? Pýtaš sa ma a pozeráš sa do každého rohu. Neboj sa, hovorím mu, žijem svoj život, a aj keď o mne všetko vedia, je mi to ukradnuté. Žiadne miesto nie je dosť temné, uzavreté a súkromné – žijem s pocitom, akoby som bola pod gigantickým röntgenom. Aha, tu je zlomenina kľúčnej kosti, ktorú som si zlomila ešte ako dieťa, tu je včerajšia hádka, ktorú sme mali už ani neviem, kvôli akej hlúposti, tu je žltnúci list, ktorý mám odložený v mojom poznámkovom zošite.

Druhá svetová vojna sa pre mňa začala v pohodlnom vidieckom hoteli v západnom Devonshire. Rodičia v mojej súkromnej škole v Hertfordshire dostali oznámenie, že vyučovať sa bude „zatiaľ“ v Devone, ďaleko od hrozby nemeckých bômb a invázie.

Tu niekde sa končí Bratislava. Aj Bratislava. Časť jej duše. Som v Rumunsku, na delte Dunaja a plavím sa na lodi cez nespočetné množstvo malých kanálov, vodných križovatiek a bažín. Vtáky. Stovky vtákov. Zeleň, zeleň, zeleň. Voda okolo nás tečie a ja sa snažím zachytiť nejaký známy zápach bratislavského Dunaja. Je to tá istá voda, pretiekla mojím mestom, nabrala pachy, špinu, ľudské príbehy, možno aj nejakého samovraha a prišla až sem a tu sa so mnou stretáva. Stretli sme sa zhruba na polceste – ja z Moskvy, ona z Bratislavy a tu spolu teraz trávime poriadne ufučané popoludnie.

Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Móda nikdy nebola moja téma. Približne raz ročne na mňa okolie začne tlačiť, že by som si mal kúpiť niečo na seba. V chvate nakúpim niekoľko vecí, a potom ich nosím dovtedy, kým nie sú samá diera a ja zase nezačnem vyzerať ako vandrák. Proces sa opakuje.

Ešte žijú, majú okolo deväťdesiat rokov. Zaslúžia si našu úctu, desiatky veteránov bojov prišli na oslavy Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice.

Pochádzam z rodiny drobných podnikateľov. Aspoň v širokom zmysle slova – otec má obchodík s obuvou, mama je samostatne činná psychologička. Životný štýl, kultúra aj názor na svet malej slovenskej vidieckej buržoázie sú súčasťou mojich hlbokých koreňov. Rovnako ako mytológia tohto hrdého dedičstva.

Vo štvrtok sa konečne dočkajú svetovej kinopremiéry Expendables 3, opulentný akčný spektákel, v ktorom Sylvester Stallone tretíkrát okolo seba zhromaždil tie najžiarivejšie akčné hviezdy, aby si vedno spolu všetci zablbli v boji zblízka i zďaleka, chladnými i horúcimi zbraňami v nezmyselnom príbehu.

Trinásť rokov sa venovala boju proti nezákonnej skládke v Pezinku. Vraví, že to nebol stratený čas. Teraz pôsobí vo Via Iuris, aby pomohla zmeniť našu justíciu. A vraví, že zmena sa už deje. Zuzana Čaputová.

Nechcem síce živiť chýry, že sa Srbsko scvrkne ešte väčšmi, ale správy belehradských novín Politika ma postavili do pozoru: píše sa tu, ako istý moslim z regiónu Sandžak pred súdom tvrdil, že ani trochu nerozumie srbčine. Preto trvá na svojom práve na tlmočníka, ktorý by mu všetko prekladal do bosniančiny, jeho materinského jazyka. Keďže srbčina a bosniančina sú len dve pomenovania pre ten istý jazyk, zápisnica z pojednávania pôsobí ako absurdná dráma.