Vlasy mi vejú od vetra na všetky strany, márne zakrývam dieťa všetkými vetrovkami a svetrami poruke, fučí mu do tváre tak, že nevie otvoriť oči. Ale nesťažuje sa a tíško nasáva atmosféru. Kým je s nami, je mu dobre a zvykol si že mám furt nejaké čudné nápady a aktivity. Ako napríklad sa vo vetre plaviť po delte Dunaja po tom, čo sme strávili dva dni v ešte horšom vetre na rumunskej pláži. Opustená dedinka Vama Veche, ktorá bola kedysi liahňou disidentov a pankáčov, je dnes letoviskom pre alternatívnych ľudí. Presne. Letoviskom. Nie jeseniskom. Letoviská sú na jeseň prázdne. Sú také prázdne, až človeka môžu pohliť. Ich prázdne ulice, osamelé hotelíky, zavreté obchody a vychudnuté pouličné psy na človeka pôsobia, akoby prišiel na planétu po konci sveta. Vietor ohýba stromy, dvíha vlny a tých pár dôchodcov, čo tu ešte žije, sa schováva v domčekoch pri pieckach. Brány zavreté, plážové bary obité krivými doskami, slamené slnečníky smutne pohádzané povedľa. Opustená plavčíkova pozorovateľňa. Stan. Stanujú tu ešte väčší magori ako sme my. V diaľke je aj karavan. Príde ku mne zanedbaný muž v kovbojskom klobúku a pýta si cigaretu. Rada mu dám, veď si ju tu ani nemá kde kúpiť. Cesta krajinou, dedinčania na vozoch, krásne rozprávkové Cigánky v dlhých sukniach, dlhých náušniciach a so šatkami na hlave, somáriky, koníky. Nádherný vidiek, tradičný, ale nie zaostalý. A potom Bukurešť. Veľká, sivá, bláznivá, ale charizmatická. Šialené oblé strašidelné bytovky, malé rozpadnuté domčeky s nasquatovanými Cigáňmi...v turistickom v centre s palmami hrajú decká futbal na ulici, a iné, pouličné deti, zasa odrbávajú na parkovnom. Jesenné Rumunsko hodnotím kladne. Oslovilo ma omnoho viac ako Bulharsko, až nechápem, ako ich môžu stále tak spájať. Veď v Rumunsku, na rozdiel od Bulharska, nie je v každom jedle ten hnusný kôpor. A to je pre mňa zásadná vec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.