Nemecká politická scéna je v týchto dňoch konfrontovaná s radikálnym návrhom, ktorý by prekopal daňové právo a zaviedol v najväčšej európskej ekonomike rovnú daň vo výške 25 percent. Úspech takéhoto podujatia by mal nepochybne vplyv aj na slovenské hospodárstvo.

Emil, pre nedostatok inej činnosti čumím na telku. Vieš, že som bol vždy dosť technický typ, zaujímali ma moderné prístroje, foťáky, magneťáky a podobné blbiny. Keď som mal desať rokov, dostal som od Ježiška fotoaparát, v tom čase som už na Ježiška neveril, ale doma som to nepovedal, aby som rodičom nepokazil radosť.

Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

Najväčšiu arabskú krajinu čakajú o tri mesiace parlamentné voľby. Prinášame portrét pravdepodobne najvplyvnejšieho egyptského duchovného Júsufa Abdalláha al-Karadáwího.

.atény zbankrotujú niekedy v roku 2012. Tento odhad pochádza z veľkej Takiho ekonomickej veštiarne. Problém je, že nikto nebol potrestaný. Bývalý socialistický minister obrany, istý Akis Tsohatsopoulos, má vraj na súkromnom účte 180 miliónov eur. Tento flákač pritom nič nezdedil a mal len ministerský plat.

Andrzej Lepper, ktorému vo štvrtok Poľsko po jeho samovražde usporiadalo štátny pohreb, mal mnoho spoločného s Jánom Slotom, ľuďmi z maďarského Jobbiku alebo so sládkovcami, v Česku už takmer zabudnutými. Stretli sme sa pred rokmi v Poľsku, to už jeho hviezda stúpala, ale nebola ešte najvyššie – keď to vo vládach bratov Kaczynských dotiahol až na vicepremiéra.

Július Satinský podľa Milana Lasicu potreboval zabávať ľudí. Nemusel sa do toho nútiť. Jednoducho to bolo v ňom a veľa z toho tu dodnes zostalo. Hoci najlepšie by bolo, keby tu bol aj Julo.

Ich detský domov má naozaj nezvyčajný názov: Detský smiech. Budova, kde by mal ten domov sídliť, je pritom zväčša úplne prázdna. A kde sú deti? No predsa doma.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Keďže bol prezidentom Paneurópskeho hnutia, od roku 1990 sme sa stretali pravidelne. Viackrát som ho priviedol na Slovensko, ku ktorému mal veľmi blízky vzťah. Tu je miesto len na niekoľko spomienok.