Mám Rusov rád. Ale nemám rád Rusko. Najmä to dnešné, zákerne diktátorské, mafiánske, niekde v hĺbke stále totalitné, to Rusko, z ktorého k nám v dnešnej putinovsko-medvedevovskej konštelácii nemôže prísť nič dobré. To neznamená, že k nám z Ruska nemôžu prísť dobrí Rusi, pretože tých je aj v dnešnom Rusku veľa. Problémom však je, že k nám prichádzajú a zrejme v omnoho väčšom množstve, aj zlí Rusi. Prichádzajú nielen so svojimi miliónmi a niekedy aj miliardami dolárov, ale aj so svojimi východnými spôsobmi. Tie spôsoby spočívajú v presvedčení, že kúpiť sa dá všetko, že demokracia a právo sú len škrupinky, polícia je neškodná, zákony ohybné a politici úplatní.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

Medzi deťmi je to vraj najznámejšia a najobľúbenejšia zelenina. Niet sa čo čudovať: je farebná, sladká, dá sa perfektne hlasno chrúmať a navyše – neuveriteľne ľahko sa dá nakresliť. Mrkva je skrátka super.

Pred troma rokmi sme takmer cestovali z Prahy do Žiliny. Lenže potom na zápas MŠK Žilina s Chelsea, klubom, ktorý vtedy môj Jakub miloval tak, že by sme boli dali za lístok možno aj dve tisícky, nasadili ceny tristo eur, a bolo. Za tú cenu by sa dalo Chelsea vidieť v Londýne s letenkou a nocou v hoteli, takže sme nešli nikam.

Pri troche námahy sa Slovensko dá vnímať ako obrovská krajina. V Bratislave nastúpite do auta, tri hodiny frčíte po maďarskej diaľnici, a hneď v prvom rumunskom mestečku sa dohovoríte zase po slovensky.

Knižný trh na Slovensku prevalcovala trilógia Päťdesiat odtieňov sivej. Dalo by sa to zmiesť zo stola ako lacná pornografia pre ženy v domácnosti: niečo v nej však predsa musí byť, keď je to najpredávanejšia kniha 21. storočia.

Film Hobit: Neočakávaná cesta sa od 13. decembra premieta v kinách. Znova sa začalo čosi, čoho koniec sa dozvieme o dva roky. Bude sa to dať vydržať.

Pápež Pius X. raz povedal: „Dajte mi deti do šesť rokov, a potom si ich už môžete zobrať“. Mal na mysli, samozrejme, to, že pre život každého dieťaťa sú rozhodujúce prvé roky života, prostredie, v ktorom žije, ľudia, ktorí ho obkolesujú a formujú.

Knihy sa nedajú sfilmovať. Teda, dali by sa, ale ako by to vyzeralo? Úvodný záber na knihu, pokojne zo všetkých strán, potom záber na prvú stránku, na druhú, na tretiu, a tak ďalej až do konca. Tak minúta na stranu, tristo strán, tristo minút, veľmi dlhý film a čosi mi vraví, že by sa sfilmované knihy asi s veľkým diváckym úspechom nestretli.

V utorok popoludní sa v Prahe objavil sneh. Sibírsky vzduch, ktorý nakoniec dorazil koncom týždňa z Ruska, bol však ešte ďaleko, nad českou kotlinou sa tak rozkladala pochmúrna, no ešte celkom teplá jeseň. Kopu snehu dali na pražský Anděl, niekoľko sto metrov od našich čoraz viac spojených redakcií Lidových novín a MF DNES, priviezť ľudia zo spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá už niekoľko rokov obhospodaruje naše bývalé federálne vreckové veľhory. Vedľa hromady snehu bola aj kabínka najnovšej lanovky Funitel, ktorou sa po desiatkach rokov opäť prepoja všetky zjazdovky na Chopku, v tejto asi najlepšej slovenskej zjazdárskej lokalite.