Príbeh dievčaťa z rómskej osady, ktoré bolo zneužívané adoptívnou rodinou a predané do sexuálneho otroctva v Anglicku je príbehom o osobnej statočnosti postaviť sa štátu. Keď jej po strastiplnom návrate domov odmietlo Slovensko poskytnúť pomoc, spojila sa s právnikmi a pustila sa do nerovnej bitky. Po dvanástich rokoch súdnych sporov sa na jej stranu postavil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Vybojovala tam prelomový rozsudok, ktorý môže pomôcť zmeniť osud mnohých obetí obchodu s ľuďmi.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.

Ako kritik novej americkej národnej bezpečnostnej stratégie vystúpil šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul, ktorý ostro odmietol tie jej časti, ktoré vykresľujú Európu v negatívnom svetle, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu.

Som penzista, a preto môžem slobodne hovoriť nielen o stave, v akom sa nachádzajú naše železnice, ale aj o stave celej spoločnosti. Už neverím v bezpečnosť slovenských železníc. Tých, ktorí rozhodujú som zažil na vlastnej koži. Prečo Fico zakryl mikrofón.

Druhý ročník Srdce Ciest opäť ocenil silné príbehy tých, ktorí sa nezľakli a podali na cestách pomocnú ruku. Z množstva nominovaných príbehov, ktoré sa udiali na slovenských cestách, boli tento rok ocenené štyri nominácie.

Malá pahorkatina, kus nádhernej zeme, ktorá dýcha tými najkrajšími tajomstvami. Stojí na stole, oddane rozhodnutá prijať svoj osud a skončiť v ústach dychtivých stravníkov. Nôž sa zaborí a krája hrubé krajce, ktoré poputujú na tanier. Volajú ju terina.

Pred 10 rokmi zomrel Juraj Kušnierik. Kolega, kamarát, prajný podporovateľ dobrých vecí v nie vždy prajnom priestore Slovenska, strednej Európy a vlastne aj sveta. Tie roky nás od straty nevzdialili, skôr ju zvýraznili. Ale zvýraznili aj Jurajovu trvajúcu prítomnosť.

Reagoval na vyhlásenie Emmanuela Macrona po summite tzv. koalície ochotných o tom, že bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu „sú pripravené“ a 26 krajín sa tam zaviazalo poslať svoje jednotky na zaistenie budúceho mieru.

Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.

Máme dosť veľa a dosť dobrých dôvodov na presvedčenie, že sloboda a vláda zákona sú lepšie než totalitný režim. No ak je to tak, odkiaľ sa tie totalitné režimy pred sto rokmi zobrali a odkiaľ sa dnes berú všetky pokusy o ich rehabilitáciu?