Poslednú májovú nedeľu do takmer päťtisícovej obce Lendak v Kežmarskom okrese zavítal predseda KDH Ján Figeľ. Prišiel medzi svojich, do bašty pravice, aby otvoril preteky konských záprahov.

Obdobie komunizmu je plné hrdinských príbehov s tragickým koncom. Aktérom jedného z nich bol slovenský salezián Titus Zeman. Pred niekoľkými mesiacmi sa začal proces jeho blahorečenia.

Návšteva prezidenta Medvedeva bola ponížením Slovenska. Kritika sa zúžila na nespomenutie agresie z roku 1968, ale problém je hlbší - okupácia nebola najväčšou vinou Ruska, o ktorej sa malo hovoriť.

Na ceste do Vancouveru si v lietadle sadám na svoje sedadlo v 14. rade. Rad predo mnou má číslo 12. Trinástka sa zrejme v lietadlách nenosí. A ja si spomeniem na spŕšku trinástok, ktoré súvisia s účasťou našich zdravotne postihnutých športovcov na vancouverskej paralympiáde.

Za ich odvahu a hudbu by im mali postaviť sochu, no je jasné, že to by bola posledná vec, ktorú by Plastici chceli. Dnes sú symbolom odporu proti komunizmu, no ich misia pokračuje do dnešných dní. Je skvelé, že aj po smrti ich hlavného speváka a skladateľa Milana Mejlu Hlavsu sa kapela rozhodla pokračovať ďalej a napriek všetkým pochybovačom a odporcom (aj dnes žijú ľudia, ktorí by ich radi zakázali), to robí stále dobre. Dôkazom toho je ich najnovší album Maska za maskou, ktorý vyšiel v januári. O súčasných The Plastic People Of The Universe sme sa porozprávali s Vratislavom Brabencom, jedným z pôvodných členov tejto slávnej undergroundovej kapely.

Bol vedúcim jedného z najvýznamnejších genetických projektov 90. rokov - kompletného sekvenovania genómu kvasinky Saccharomyces cerevisiae. Ak za túto prácu dostane niekedy v budúcnosti Nobelovu cenu, odborná verejnosť nebude nijako prekvapená. André Goffeau.

V Tatranskom národnom parku (TANAP) spustili netradičnú reality šou, takú zvieraciu. Od konca mája v Západných Tatrách nainštalovali na utajenom mieste kameru, ktorá nepretržite sníma hniezdo vzácneho orla skalného.

Hoci v deň nášho rozhovoru oslávil osemdesiate deviate narodeniny, pôsobil nadmieru čulo a spomínanie na udalosti spred niekoľkých desaťročí mu nerobilo žiadny problém. Sám hovorí, že spomínanie je dôležité, pretože na zabúdanie by sme mohli škaredo doplatiť. Veterán československého západného odboja plukovník Pavel Vranský.

Pred tridsiatimi rokmi zažil Paríž jedno zo svojich najväčších predstavení. Dav, v ktorom kráčalo vyše päťdesiattisíc ľudí rôzneho vzdelania, rasy či úplne protikladných politických názorov, nasledoval jeho paralyzovanými ulicami rakvu. Ležal v nej Jean-Paul Sartre. Žiadnemu intelektuálovi pred ním a ani po ňom (filozofovi už vôbec nie) sa nepodarilo vstúpiť do povedomia más tak ako jemu.