Šnorchlujete v útrobách Mariánskej priekopy, listujete kníhkupectvami, v ruských voľbách ste trhli Putina a včera našli malajzijský Boeing. Dokonalý a plnohodnotný život? Takmer. Nebyť syndrómu zvaného FOMO.

Volá sa Martin Keprta. Preslávilo ho video z ruskej televízie s kalašnikovom v ruke a slovenskou vlajkou na pleci. Má dvadsaťšesť rokov a je z Bratislavy. Momentálne leží v doneckej nemocnici s prestrelenou sánkou a pýši sa novou vojenskou prezývkou Kovový zobák. Hneď, ako sa zotaví, bude opäť brániť svoju novú vlasť, Doneckú ľudovú republiku. Chalan tu od nás, z Petržalky. Dnes už to nie je len nejaký civil. Jeho hodnosť je „dôstojník“ a v zákopoch prežil svoje najkrajšie narodeniny v živote.

Vo svete spotrebiteľskej elektroniky sa štartujú nové preteky. Módne firmy pridávajú do svojich produktov čoraz viac technológií. Tie technologické sa zase chcú čoraz viac páčiť. Kde sa stretne Apple s Louis Vuittonom?

Krátko po smrti Jana Palacha urobil jeho posmrtnú masku. Neskôr mu vytvoril aj náhrobnú dosku, ktorú však ukradli a roztavili. Sochár Olbram Zoubek mal kvôli tomu problémy až do pádu komunistického režimu v roku 1989.

Keď píšu o Ukrajine, používajú jazyk putinovskej propagandy, keď o Amerike, je to ako z päťdesiatych rokov. Čo sa to v Maďarsku deje?

Pri čítaní knihy Viktora Kravčenka Žil som pod červenou hviezdou vám môže napadnúť porovnanie s modernými postapokalyptickými románmi.

Dosť bolo fňukania a kladenia si podmienok! Svoj príbeh môžeme prepísať hneď v októbri! Pomocnú ruku nájdete na konci svojho ramena.

Nedávno sa v Prahe začal súd v známej korupčnej afére Pandur. Podľa českého lobistu Mareka Dalíka sa v nákupe obrnených vozidiel za stovky miliónov eur angažoval aj údajný mecenáš Smeru a priateľ Roberta Fica Miroslav Výboh. Aká bola jeho úloha v tejto kauze?

3. februára 2015 zomrel ako 55-ročný slovenský jezuita František Šatura. Hoci v roku 1984 ukončil štúdium matematickej informatiky UK v Bratislave, už počas štúdií bol organistom v Stupave a k jezuitom tajne vstúpil v roku 1987. Prvé sľuby zložil v júni 1989, už v roku 1990 ho predstavení poslali do Ríma na štúdium teológie. Počas štúdií sa venoval telesne postihnutým a pastorácii väzňov. V roku 1995 pokračoval v štúdiu v Mníchove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1996, od roku 1998 vyučoval filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Nedeľa 11. januára 2015 má už teraz miesto v dejinách tejto drobulinkej planéty ako deň najmasovejšieho zhromaždenia od roku 1945 v hlavnom meste Francúzska.