Světem letem proletěla zpráva, že slavný anglický astrofyzik Stephen Hawking ve své ještě nevydané knize Velkolepý plán (Grand Design) provokativně napsal, že vesmír vznikl sám od sebe.

Minulý týždeň sa v médiách objavila nenápadná správa. Mp3, u nás empétrojka, oslávila 15. výročie, keď tento zvukový formát dostal od nemeckých vedcov svoje meno. Vtedy sa o ňu zaujímalo len zopár odborníkov, no dnes po pätnástich rokoch na sto percent viem, že v rámci počúvania a vlastnenia hudby táto vecička obrátila popmusic naruby a takmer zničila nahrávací priemysel.

Ak by sme boli túto istú cestu podnikli pred sto rokmi, neboli by sme prekročili hranice jedného štátu. V roku 2010 sme sa pohybovali v piatich krajinách.

Alebo inak: prečo biológia diskriminuje mužov aj v časoch mieru? Muži sa vo vyspelom svete dožívajú v priemere asi o šesť až osem rokov menej než ženy. A ako vyplýva zo štatistík, aj keď sa náhodou dožijete 110 rokov a ste žena, máte veľkú šancu o nejaký ten rok prežiť vášho mužského rovesníka.

Zazvonil mobil, ohlásil sa .týždeň. Trochu ma to zmiatlo, no keď hlas v mobile povedal, že týždenník .týždeň, bolo mi to jasné – chcú od mňa predplatné. Hlas v mobile ma však prekvapil: Napísali by ste, prosím, pre nás pár slov o tom, čo je potrebné na to, aby šesťdesiatnik, ktorý sa nevie zmieriť s návrhom, že by mal odísť do dôchodku šesťdesiatdvaročný, bol optimistický, svieži a plný energie, akým ste vy a nemal by mentálny problém povinne pracovať do dôchodku o pár rokov dlhšie?

Každý má teraz niečo nové – niekto teroristický čin, niekto islam, inde povstali masy, no a my si teraz vyberáme talizman pre športový olympijský sviatok v Soči.

Bežím ulicami Káthmandú a chytá sa ma panika. Panika stresová aj panika úzkostná. Sú dve druhy paniky. Tá, keď nestíhate niečo strašne dôležité a už je to piata strašne dôležitá vec v ten deň, čo ste nestihli, a potom panika, že už takto ďalej nemôžete, svet sa isto teraz hneď zrúti, všetci vás opustia, nikdy vám nebude dobre a prinajlepšom hneď zomriete – nie, nemýlte si to s depresiou, alebo sebaľútosťou – patrí to ešte do rodiny paník.

Jakmile se dnes člověk podívá na nějakou mediální stránku či obrazovku, vypoulí na něj své bludné apokalyptické oko úvaha o krizi: společenské, kulturní, ekonomické, imunitní či manželské. Někdy si říkám, noviny přece z principu senzacechtivosti přehánějí, nesmíme je brát vážně a také se nesmíme poddávat pocitu stárnoucího pračlověka, který už v době kamenné tvrdil, že za jeho mládí bylo všechno lepší a teď v neolitu se svět řítí do zkázy. Co tak asi říkali lidé na sklonku smrtelně ohroženého Říma, kdy to opravdu vypadalo jako konec světa?

Zamýšľali ste sa niekedy, kam mizne odpad, keď ho vyhodíme? Kam putuje plechovka zo smetnej nádoby, kam odteká voda z vašej kúpeľne a kde končí staré oblečenie?

Slováci akoby si odvykli od rázu poctivého vidieka. Jedným smrdí dobytok, ďalším je zas traktor príliš hlučný. Dedina však nemá byť len romantikou, vravia farmári z južného a stredného Slovenska. Zašli sme za nimi, aby nám ukázali, kde sa začína cesta kravského mlieka a hovädzieho mäsa na náš stôl.