No vy ste možno o ňom už počuli, možno ste už počuli aj jeho, ale ja som o jeho existencii vôbec nevedela. Až kým sa o Nicolasovi Takacsovi nezačali baviť moje priateľky s maďarskou národnosťou. A tá debata bola naozaj zaujímavá.

Už štyri roky chodím na Island. Stal sa mojím koníčkom, mojou obsesiou, mojim "snom, ktorý sa stal skutočnosťou". Prečo?

Moja dcéra doniesla domov zo školy učebnice. Je piatačka, takže druhý reformný ročník. Podľa plánov ministerstva by už v tomto prípade nemal byť s novými učebnicami žiadny problém, meškať majú najmä nové učebnice pre prvý reformný ročník, teda pre tohtoročných druhákov a šiestakov.Tak poďme na to, ako situácia vyzera v reálnom živote.

Vinnetou bol nielen kultúrnym fenoménom. Stal sa hrdinom viacerých generácií, pre ktoré detstvo, prežité hoci aj v strednej Európe, vonia prériami a preháňajú sa v ňom kone.

Sezóna 2014/15 bude pre národný tím navždy pamätnou. Deväť zápasov, deväť víťazstiev, z nich šesť v kvalifikácii ME! V praktickej rovine sme už takmer oboma nohami vo Francúzsku 2016.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Samovražda je smutnou výsadou ľudí. Občas sa síce objavia správy o veľrybách hnijúcich na brehu mora, no možno úspešne predpokladať, že ich tam nepriviedol chorobný psychický vývoj, aký privádza k rozhodnutiu vziať si život mysliace bytosti. Premyslene a plánovite čosi také dokážeme len my. Prečo je to tak?

Asi takto mi zastonalo srdce pri pohľade na večerné správy na talianskej RAI Uno a na zdivočené hordy na mol opitých tupcov, vraj futbalových fanúšikov.

Nostalgickí pamätníci dodnes opakujú, že fenomény ako bulvár, bezdomovectvo alebo drogy za socializmu neexistovali. No pravda je taká, že obvyklé ľudské potreby či neresti si našli cestičky, ako sa prejaviť aj v socializme, akurát ľudská pamäť je zradná, selektívna a subjektívna. Historik Stanislav Sikora sa narodil rok po nástupe komunistov k moci a obdobie socializmu, ktoré zažil skoro celé, skúma dnes profesionálne a nepodlieha sentimentu.

Obrazy zlatého veku sa v našom regióne zvyknú spájať s obdobím rakúskej monarchie pred prvou svetovou vojnou. Bol to vek istoty. Fakt, že moja generácia bola za komunizmu indoktrinovaná predstavou, že šlo o „žalár národov“, tú hypotézu skôr potvrdzuje, ako vyvracia. Štát občanom garantoval stabilitu pravidiel, občania si slobodne volili svojich zastupiteľov, budúcnosť bola predvídateľná, ríšou vládol poriadok, monarcha bol po bohovi a rodine symbolom autority, nikto neveril, že sa to zmení.