Píše blog, ktorý čítajú milióny ľudí po celom svete a vďaka tomu sa stala najznámejšou tvárou slobodnej Kuby. Nedávno dostala povolenie vycestovať a okrem Brazílie a Mexika navštívila aj Prahu. Má prenikavý pohľad a ohromne dlhé vlasy. Naša stĺpčekárka Yoani Sánchezová.

Prebúdzam sa o štvrtej ráno. Prebúdzať sa nie je to správne slovo, pretože som takmer nespal, taký som nervózny. Desať dlhých rokov urážok, kopanie do všetkého, čo mi bolo takmer sväté, do Václava Havla predovšetkým. Roky, keď mi cez prostredníkov dávali vedieť, že sa s Klausom nikam nepozriem. Ani na túto jeho úplne poslednú zahraničnú cestu som ísť nesmel.

Všetko je zle a bude horšie. Verzií je mnoho, východiská žiadne, ak už sa objaví akýsi konkrétnejší návod, ako sa zo všeobecného civilizačného marazmu vymaniť, vždy je jeho súčasťou obrat kamsi dovnútra, k skutočným hodnotám.

Po dlhých dvadsiatich dvoch rokoch vyšiel iba tretí štúdiový album dublinskej štvorice My Bloody Valentine s jednoduchým a výstižným názvom MBV. Pre fanúšikov, ale aj pre celú hudobnú verejnosť je to už teraz jedna z najväčších udalostí tohto roka.

Bol tridsiaty január. Diplomati si lámali hlavu, aké majú vlastne napísať hlásenie na svoje ministerstvá zahraničných vecí. Tretí šéf vlády za dva roky, ako dlho to môže vydržať? To si hovorila väčšina z nich. Koalícia, na ktorej čele nový kancelár stál, vyzerala navyše veľmi nestabilne, rovnako ako situácia v krajine zmietanej krízou. Aj takí skúsení muži, akým určite bol československý veľvyslanec Vojtěch Mastný, ktorý mal za sebou dlhú misiu v Mussoliniho Ríme, nepredpokladali, že sa v ten deň rodí niečo šialené, niečo, čo zmení svet.

Ako vtesnať Sydney do tristo slov? To môže človeku zabrať viac času ako let z Viedne na letisko Kingsford Smith International. Dlhý let do Austrálie, na spodnú časť zemegule, vás vôbec nepripraví na ten prvý pocit, keď vkročíte do slnkom zaliateho Sydney. Ani na neznámu vôňu, na neskutočne modrú oblohu a na veselé tváre ľudí, čakajúcich na „belochov“ z Európy.

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií a jej šéf Martin Filko vydali analýzu efektívnosti slovenského zdravotníctva. Odborná verejnosť očakávala argumentáciu k zámeru vlády, zaviesť na Slovensku systém jednej zdravotnej poisťovne. Analýza sa na stole objavuje až 5 mesiacov po tom, ako sa predseda vlády rozhodol pre monopolizáciu zdravotného poistenia. Podstatný záver neprekvapuje: analýza nepotvrdila, že by zavedenie jednej poisťovne bolo pre Slovensko výhodné. Zoštátnenie poisťovní je teda predovšetkým ideologický, nie odborne podložený zámer. Analýza však konštatuje, že efektivita slovenského zdravotníctva po roku 2004 poklesla. Vychádza pritom z pochybných súvislostí a argumentuje na pochybných dátach.

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.

Odkedy sa stal ministrom školstva, prichádza s úvahami či iniciatívami – dobrými, zlými aj zbytočnými. Začína sa nový školský rok, takže čulého ministra bude opäť počuť. Ale čo chce vlastne spraviť s našimi základnými a strednými školami?