Pôvodne som mal ambíciu spraviť profilový dokument pre ČT, ale odmietli ho. Potom som sa rozhodol, že film spravíme s Martinom Hanzlíčkom z fragmentov, ktoré som mal vo svojom archíve a bez inštitucionálneho krytia. Cítil som to ako povinnosť voči Rudovi. Nechceli sme s Martinom robiť umenie, ani sme nemali ambíciu uchádzať sa o profit či uznanie. Takto to pasuje aj k Rudovi, s ktorým som sa kamošil dlhé roky a ktorého som mal rád. Celý život drel. Pracoval s kameňom, drevom, obrázky skladal z farebnej sklenenej drviny. Tému mal jedinú – svet Rómov, ako si ho pamätal z východoslovenskej dediny, odkiaľ jeho otec prišiel pred rokmi do Česka a ako si ho vybavuje vo svojej fantázii. V roku 1977 podpísal Chartu. Posledné roky takmer nevychádzal z domu. Kamaráti mi napísali, že Rudo je skvelý. Profíci buď nenapísali nič, alebo sa pozastavili nad profesionálnym zvládnutím materiálu. Napríklad Robo Kirchhoff: „Ako film ‚nič moc‘, ale Dzurko to celé prevalcuje". Presne takto to aj je a presne takto mi to aj stačí. Fedor Gál

Keď sa povie „otcovia púšte“, naplní ma obdiv a túžba žiť životom týchto mužov. Keď sa však povie „stylita“, namiesto obdivu vo mne začnú kolovať rôzne pocity. Najprv však treba povedať, kto to ten „stylita“ vlastne je.

V utorok 7. februára zomrel tvrdohlavý muž – až do smrti vzpriamený, vľúdny a zľahka odťažitý. Vedel som, že nebude žiť večne. Ale človek cíti ľútosť, keď odchádza generácia našich otcov.

Vyrástol v rodine gréckokatolíckeho kňaza, ktorý nemohol vykonávať svoju prácu, ale svoj údel bral celkom vyrovnane. Od otca sa naučil, že sa netreba vždy správať pragmaticky a netreba ísť vždy s davom v hlavnom prúde. K tomuto postoju vedie aj svojich päť detí a svojich študentov. Pedagóg Albín Škoviera.

Príbeh veľkej slovenskej rodiny, z ktorej odišiel otec. Matka, päť dcér a jeden syn Adam odrazu zostali sami. Adam sa rozhodol zdokumentovať túto zmenu a nakrútiť film ako “posledný muž” v rodine.

V apríli 1945 bol zavraždený Vojtech Gál na ceste zo Sachsenhausenu do Schwerinu. V apríli 2008 vykročil po rovnakej ceste jeho syn v snahe nájsť hrob svojho otca a zanechať svedectvo.

Keď kanadský pesničkár Leonard Cohen pred dvoma rokmi zomrel, zostalo po ňom niekoľko nedokončených piesní. Čo s nimi, škrabal sa po hlave jeho syn Adam. Otec mu nenechal nijaké inštrukcie.

Tohoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú získal väznený ujgurský ľudskoprávny aktivista Ilham Tohti, v stredu na slávnostnom ceremoniáli v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu prevzala jeho dcéra.

Otec národa. Spojenie na žasnutie. Mimoriadne plodný, geneticky pestrý. Otec slovenského politického národa, ten to má trošku ľahšie, ešte viac otec národa slovenských politikov. V každom prípade je dojímavé, čo všetko dokázal.