Dosiaľ bol v tomto smere neslávnym svetovým lídrom Irán.

Slovensko si pred pár rokmi v referende odhlasovalo, že bude členom EÚ a vstúpilo do NATO. Vplyvom ruskej propagandy, benevolencie sociálnych sietí a laxnosti viacerých politikov to vyzerá, že naša krajina môže mať v blízkej budúcnosti veľký problém.

Slavianofilstvo absolutizuje na jednej strane spätosť slovenských dejín s Ruskom, na druhej sa prezentuje ako bájka.

Niečo sa deje s našimi straníckymi systémami. „Štandardné“ strany sa rozpadajú a miznú. To, čo bývalo na okraji, sa tlačí do centra diania. Množia sa nestabilné stranícke novotvary. Sklamaný volič ich volí, len aby sa viac sklamal. Ako sa vyhnúť pádu do extrému?

Prezidentské voľby v Čile dopadli zle, lebo dobre dopadnúť nemohli. Výber druhého kola bol: hrozba krajnej ľavice verzus hrozba krajnej pravice. Sčasti je to následok čilských dejín, no do veľkej miery aj obraz globálneho problému.

Riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher označil za mimoriadne znepokojujúce, že prezidentka nenastolila otázku ľudských práv počas stretnutia.

Dňa 7. novembra 2017 uplynie 100 rokov od boľševickej revolúcie v Rusku. Francúzske dielo Čierna kniha komunizmu podáva štatistiky obetí. 

Někdejší disident, bývalý premiér české vlády a předseda Senátu Petr Pithart říká v tomto rozhovoru otevřeně, jaký je Miloš Zeman:

Príklad z prvého januárového týždňa – zo všetkých krajín na zemeguli smerovala prvá zahraničná cesta šéfky európskej diplomacie Federici Mogherini na Kubu. Náhoda?

Úterní projev Donalda Trumpa na půdě OSN je zatím asi nejzazším bodem, kam se americký prezident odvážil zajít vzhledem k Severní Koreji.