Existuje viacero indícií, že vládna moc robí kroky, ktoré sme v minulosti mohli sledovať v Rusku, Maďarsku, Gruzínsku, či niektorých ďalších krajinách.

Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

Filmoví fanúšikovia sa v týchto dňoch zrejme nemôžu ubrániť dojmu, že to, o čo sa dnes snaží Robert Fico, už videli v kine. Nemýlia sa.

Líder opozície Ficovi odporučil, aby sa menej venoval Moskve a Vietnamu a viac sa venoval problémom ľudí na Slovensku.

Opozícia počas schôdze zvolanej na vyslovenie nedôvery vláde videla na vlastné oči, ako to vyzerá, keď si vládna koalícia robí čo chce. Bez ohľadu na rokovací poriadok, bez ohľadu na to, čo je program schôdze. Ešte si niekto myslí, že Robert Fico dovolí, aby sa na Slovensku konali skutočne férové parlamentné voľby?

Chceme patriť k slobodnému svetu, či byť satelitom Ruska? Kto chce odchod z EÚ a NATO? Pod lampu prišli Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, ktoré organizujú protesty za zachovanie európskeho Slovenska.

Aktuálna kniha reportéra Andreja Bána a zároveň jeho štvrtá fotografická má názov Ukrajinské leporelo. Andrej ju celú nafotil na iPhone počas svojich ciest po Ukrajine, pretože chcel byť pri ľuďoch čo najbližšie a smartfón už dnes nik nepovažuje za rušivý prvok. A tiež, aby ho nepovažovali za ruského špióna.

Ani z pódia som nevidel na koniec davu. Čelo pochodu sa už vracalo z otočky po Hlavnej, chvost ešte len opúšťal námestie na druhej strane.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Môj osobný príbeh sa nemôže začať inak ako vďačnosťou. Som vďačná, že môžem písať tieto riadky a pripomenúť si cestu k triezvosti.