prečo leporelo?

V detskom veku sme si pozerali leporelá, obrázkové knižky, ktoré nepotrebovali slová, lebo však deti ešte nevedia v tom veku čítať ani písať. Ale listujú tými leporelami ako príbehom.

Dokonca som pôvodne chcel tú knižku spraviť presne ako rozkladacie leporelo. Ale vydavateľ ma upozornil, že by to bolo šialene drahé. Takže ostal aspoň taký formát. Pôvodne mali fotografie tvoriť príbeh aj bez textu, ale napokon som napísal štyri texty, také esejistické reportáže. 

Ty si ma pred mnohými rokmi nazval povojnovým fotografom a to ma naozaj stále vystihuje. Bol som síce v zákopoch priamo s ukrajinskými vojakmi, kde sme mali Rusov na dohľad, ale väčšinu z tých siedmich kapitol tvoria fotky z oblastí, kde sa nebojuje, avšak kedykoľvek tam môžu dopadnúť ruské rakety alebo zaútočiť drony. Ale sú tam kontrasty, ťaživé veci sú prestriedané odľahčenejšími fotkami, napríklad ako mondénne slečny sedia v kaviarni v Odese pri Čiernom mori pri obrovských drinkoch. To všetko sú tváre pestrej Ukrajiny dnes.