Reportáže zahraničných žurnalistov o našich Rómoch sa Slovákom často zdajú jednostranné a zaujaté. Avšak nemeckému novinárovi Norbertovi Mappes-Niediekovi sa s knihou Chudáci Romové, zlí Cikáni podaril vcelku vyvážený pohľad na výzvu, ktorej čelí naša časť Európy.

Svitalo. Prudký lúč slnka z poodtiahnutého závesu ma nemilosrdne prebudil z dlhého spánku. Spolu so zvukom mora, detí, hrajúcich sa na pláži, a kikirikajúcich kohútov mi pripomínal, kde to som. Na mojom najobľúbenejšom mieste tejto planéty. Vybehla som sa presvedčiť o tom na bambusový balkón jediného hotela v dedinke umiestnenej medzi palmami, priamo na pláži. Na prekrásnej pieskovobielej pláži. Na rozprávkových Filipínach.

Už to trvá pár rokov, dosť veľa sa o nich popísalo, na trh sa znova vrátili prípravky určené na špeciálnu starostlivosť o fúzy a bradu a žiadny bicykel nie je dosť starý na to, aby sa vyhodil. Nie zlé na niekoho, kto vlastne nejestvuje.

Nápad ísť na výstavu Joana Miróa a Diega Rodrigueza de Silva y Velázqueza by sa zdal neškodný a určite bezpečný. Maľby obidvoch milujem a nezostávalo iné, len sa na ne tešiť. Cha, smeje sa poludný démon, ja ti dám! Aj dal. Nevšimol som si, že moji spoločníci majú iné nastavenie, čo sa umenia a chutí týka, takže som po pár nejapných poznámkach môjho spoločníka z výstavy Miróa zutekal a po dlhom uvažovaní, či pôjdem domov naspäť vlakom, som skončil v reštaurácii pre biznismenov a turistov, kde som sa skoro udusil suchým teľacím rezňom, čo úplne zlomilo môj ďalší odpor a nechal som sa hnusnou veternou Viedňou, plnou turistických hôrd, trepať na výstavu trpaslíka Lautreca.

Traduje sa taká ľudová hlúposť, že vraj „všetko zlé je na niečo dobré“. Samozrejme, ide o exemplárny oxymoron, pretože iba máločo vskutku zlé môže byť naozaj na niečo dobré.

Občas sa stretnem v podvečer s partou starých kamarátov, škriabeme sviečkovú na tatarák, popíjame a rozprávame sa o politike. Naposledy (12. júna 2014) sme napríklad diskutovali online aj s manželkou jedného z nás, ktorá momentálne pôsobí v Bagdade. Rozprávala o militantoch z organizácie Islamský stát v Iráku a Levante, ktorí pochodujú takmer bez odporu zo severu k hlavnému mestu. Na trhoviskách to vraj po dlhšom čase ožíva a v uliciach prestali umierať civilisti. Počúval som ako puk. Pravda?! Tej chvíle? Čia? Potom sme prešli k domácej politike.

Prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš tvrdí, že už tridsať rokov nepracuje, len si pestuje svoje koníčky, z ktorých príjmy mu pokryjú životné náklady. V prvom rade je to aktívna práca záchranára a potom vyučovanie urgentnej medicíny.

Daniel Day-Lewis a Isabelle Adjani v upírskom filme? Alebo Ralph Fiennes a Juliette Binoche? Helena Bonham Carter, Colin Firth, Harvey Keitel a Christopher Lee, nech si starý pán a upírsky klasik ešte zahrá? Správy o sfilmovaní najdôležitejšieho upírskeho románu deväťdesiatych rokov Anno Dracula sa objavili pomerne skoro po jeho vydaní v roku 1992. V roku 2000 boli prípravy tak ďaleko, že sa vážne uvažovalo o spomínanom hviezdnom obsadení. V roku 2008, v čase vrcholiaceho upírskeho boomu, bol hotový scenár. Dosiaľ sa nezrealizoval.

Vďakabohu za francúzsku komunistickú stranu! Tak ako sa vo štvrtky čakávalo v dlhých radoch pred kníhkupectvami, tak sa v utorky stávalo pred predajňou zahraničnej tlače. Nie som sám, desaťročné chlapča, čo tam stojí medzi dospelákmi, je nás viac. Tí, čo sú za mnou, ma nezaujímajú, nenávidím tých, čo stoja predo mnou. Čím je ich viac, tým je menšia pravdepodobnosť, že Pif sa mi ujde.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.