Už to nestíham ani sledovať. Mám zapnutý notebook, k nemu veľký monitor rozdelený na polovicu, asi 46 otvorených záložiek, pomedzi to ťukám do stále pípajúceho telefónu. Neklamné znamenie, že začal zasadať parlament. Načase – lenže je to celé nejaké zmätené.

Národná opera v (už pár mesiacov) národnom divadle s medzinárodnými ambíciami. Košice v Krútňave Eugena Suchoňa našli vývozný artikel. Každou reprízou zreje, na všeobecné prekvapenie vypredáva sálu a ukazuje hodnotu poctivej umeleckej roboty.

Kontajnery, ktoré prevážali uhynuté zvieratá, boli údajne pootvorené.

Niet divu, ak dnes ľudia pociťujú úzkosť nad svojou situáciou – tou svetovou aj tou domácou. Nesmejme sa, že im „hrabe“. Stav sveta sa zrkadlí v stave našej duše a prenáša sa späť navonok. Ide v neposlednom rade o zmätky politické; za nimi však objavíme veľmi zaujímavé antropologické súvislosti.

Dňa 16. marca nahrala skupina Preßburger Klezmer Band v Dome kultúry Devín svoj koncertný album s účasťou publika v zostave rozšírenej o dychovú sekciu – ako Preßburger Klezmer Big Band. Presne v ten istý deň pred 30 rokmi hrali svoj prvý koncert a nenápadne začali impozantnú kariéru kapely minimálne európskeho významu.

Putin vyhlásil, že ruské sily majú „strategickú iniciatívu“ na ukrajinskom fronte a ukrajinské jednotky by mohli „doraziť“.

Dr. Ramani Durvasula je klinická psychologička v Los Angeles, emeritná profesorka psychológie na Kalifornskej štátnej univerzite. Jej videá majú milióny videní, knihy sú bestsellermi. Ak máte pocit, že tento svet patrí niekomu, komu nerozumiete, a spravodlivosť už je len slovo navyše, hovorí vám z duše.

„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

Neďaleko nábrežia Dunaja stojí socha muža, okolo ktorej prešiel každý Bratislavčan. Hľadí na najdlhšiu rieku Európskej únie, hľadí až za ňu, do severských končín, k vchodu do kodanského prístavu, kde na brehu sedí na skale kamenná morská víla. Obe sochy spája jedno: Hans Christian Andersen.

Druhá kniha bola vydaná po prvej s časovým odstupom presne jedného roka. Obidve vyšli v tom istom vydavateľstve s dizajnom od toho istého výtvarníka (Jakub Milčák), editorstvo oboch kníh je výsledkom práce Petra Milčáka, obidve knihy sú obohatené množstvom ilustrácií Ľudovíta Hološku.