Dal som si dávnejšie sľub, že už nikdy ma nerozčúli Ján Čarnogurský, človek veľmi kultivovaný a príjemný partner na diskusiu (o Kosove či o Gruzínsku), ktorý však zvykne s vážnou tvárou vyťahovať z ruských a srbských zdrojov recyklované „zmesky“ účelových faktov, poloprávd a lží. Dnes viem, že tento sľub nedodržím. Tentoraz sa to týka Slovenska.

NA62 je akronym práve sa rozbiehajúceho experimentu v CERN-e ako alternatíva k experimentom na urýchľovači LHC. TDAQ je akronym anglického výrazu Trigger and Data Acquisition, čo by sa trochu ťažkopádne dalo preložiť ako mechanizmus aktivácie (a) zberu dát.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Mladý Panamčan sa predo mnou rozhovoril o dvoch týždňoch, ktoré strávil v Havane. Do detailu. O rodine, ktorá ho nadšene privítala, aj o prekvapení z prímorského mesta, kde takmer nie sú lode. Pripomenulo mi to dojmy mnohých ďalších, ktorí na Ostrov prídu prvýkrát a sú plní nadšenia a šťastia. Najúžasnejšie, čo mi ten Panamčan povedal, bolo, že vďaka Kube dokázal žiť bez internetu. Pätnásť dní neposlal nikomu email, nečítal tweety, ani nekontroloval lajky na facebooku. Pri návrate sa cítil akoby sa vracal z rehabilitačnej kliniky.

Nostalgickí pamätníci dodnes opakujú, že fenomény ako bulvár, bezdomovectvo alebo drogy za socializmu neexistovali. No pravda je taká, že obvyklé ľudské potreby či neresti si našli cestičky, ako sa prejaviť aj v socializme, akurát ľudská pamäť je zradná, selektívna a subjektívna. Historik Stanislav Sikora sa narodil rok po nástupe komunistov k moci a obdobie socializmu, ktoré zažil skoro celé, skúma dnes profesionálne a nepodlieha sentimentu.

V Šamoríne sa odohrala udalosť, ktorá otriasla verejnou mienkou a zapríčinila paniku medzi obyvateľmi. Judita Nagyová sa priznala k bosoráctvu a udala tri priateľky, že po nociach lietali na hrady v Hainburgu, Svätom Jure, Devíne a pristávali aj na veži kostola v Holiciach.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Je krásne popoludnie na prelome leta a jesene. Kyjevský Chresčatyk sa kúpe v slnečných lúčoch, okolo kvetinových záhonov na Majdane korzujú mamičky s kočíkmi, v kaviarňach pri stolíkoch posedávajú študenti. Mám pocit, akoby sa mi celá tá ukrajinská revolúcia, ktorej tu miestni nepovedia inak ako Majdan, len prisnila.

Keď koncom augusta Jaroslav Haščák oslavoval svoje 45. narodeniny, mohol okrem symbolických štyridsiatich piatich sviečok sfúknuť aj tri navyše.

Minulý týždeň ma uniesli kaukazskí vodiči – a to som len chcel pochopiť, prečo Európska únia prišla v súperení s Ruskom o Arménsko. Rozhodnutie arménskeho prezidenta cez noc hodiť cez palubu asociačnú dohodu s EÚ a vstúpiť do moskovskej Eurázijskej únie nebolo nikdy vysvetlené. Ponúka sa možný dôvod – z troch miliónov Arménov v Arménsku prinajmenej jeden milión pracuje v Rusku, a len Rusko prichádza do úvahy ako ochranná moc pre malý štát izolovaný medzi dvoma úhlavnými nepriateľmi. Kládol som otázky, na žiadnu som nedostal odpoveď.